HISTÓRIA

Tri roky pôsobil ako hokejový rozhodca

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Štúdium na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave ukončil v roku 1948 absolutóriom, ale nikdy nebol promovaný, pretože ho z politických dôvodov nepripustili na záverečné štátnice.

V septembri 1946 úspešne absolvoval konkurz na miesto športového reportéra Československého rozhlasu v Bratislave.

Komisiu zaujal vtipným zvládnutím úlohy, spraviť reportáž o zápalkovej škatuľke.

Už pár dní po prijatí do rozhlasu ho poslali reportovať futbalové stretnutie ŠK Žilina – ŠK Bratislava (13. októbra 1946).

Vedúci športového oddelenia

V roku 1951 musel na základe obvinení z rozhlasu odísť. Vrátil sa v roku 1955. Po troch rokoch bol z politických dôvodov nútený opäť rozhlas opustiť. V rokoch 1958 – 1963 pracoval ako voľný novinár a fotoreportér.

Do Československého rozhlasu v Bratislave sa vrátil v roku 1963, kde pracoval ďalších 24 rokov. V rokoch 1965 – 1966 bol vedúci športového oddelenia Československého rozhlasu v Bratislave.

Rozhlasoví poslucháči si pamätajú jeho sugestívne reportáže najmä z futbalu a hokeja. Gabriel Zelenay však dokázal urobiť vzrušujúce rozhlasové divadlo z každého športu, napríklad aj zo šermu či šachu. Pripomenúť si jeho nezabudnuteľný prejav si môžete aj v našom archíve PLUS.

Reportoval víťazstvo Slovana Bratislava v PVP

Komentár voľnej jazdy Ondreja Nepelu z roku 1972 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Gabriel Zelenay absolvoval ako reportér množstvo športových podujatí. Od domácich až po najväčšie svetové.

Poslucháčom prinášal senzačné účinkovanie bratislavského Slovana vo víťaznom finále futbalového PVP 1969 v Bazileji proti FC Barcelona, zlatú voľnú jazdu Ondreja Nepelu na ZOH 1972 v Sappore, medailovú žatvu československých športovcov na olympijských hrách v Mexico City 1968 či na OH 1980 v Moskve.

Poslucháči najstaršej rozhlasovej relácie S mikrofónom za futbalom, ktorí každú nedeľu čakali na jeho reportáže, sa neraz tešili viac na jeho bonmoty ako na popis samotných akcií.

To isté platilo o jeho reportážach v relácii S mikrofónom za hokejom. Ako človek, ktorý sám hokej aktívne hrával a ako bývalý rozhodca dokonale ovládajúci jeho pravidlá, dokázal pohotovo a jadrne vystihnúť nuansy každého zápasu.

Gabriel Zelenay reportoval aj cyklistické Preteky mieru, atletiku , plávanie a ďalšie športy.

Legenda športovej žurnalistiky

Bol tiež zakladateľ a riaditeľ Medzinárodnej pionierskej olympiády v Prešove a atletickej Ceny Večerníka. Chcel, aby sa rekreačné športovanie a pohybové aktivity stali trvalou súčasťou zdravého životného štýlu nielen mládeže, ale i dospelých.

V rokoch 1980 – 1982 trénoval najlepšieho slovenského plaveckého maratónca Romana Krajčoviča. Venoval sa aj zrakovo postihnutým ľuďom.

Po odchode z rozhlasu moderoval spolu s Ernestom Weidlerom silvestrovské rozhlasové popoludnie v roku 1987. Svojimi postrehmi zo športového života i spomienkami zapĺňal stránky dennej tlače (Pravda, Práca, Smena, Slovenská Republika, Nový deň) a mnohých časopisov.

Napísal knihy Oprášené legendy (1979) a Oprášené spomienky (1991).

Za svoju dlhú a plodnú reportérsku činnosť získal veľa ocenení. Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v januári 2003 prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky. Gabo Zelenay patrí medzi legendy slovenskej a československej športovej žurnalistiky.