HISTÓRIA

Prvý slovenský televízny hlásateľ

Do Československej televízie, štúdio Bratislava ho prijali 1. októbra 1956. Bolo to mesiac pred začiatkom televízneho vysielania na Slovensku. Najskôr absolvoval študijný pobyt v Prahe, ktorá už mala svoje televízne začiatky za sebou.

Na základe skúseností, ktoré získal v pražskom televíznom ústredí a so sebe vlastným nadšením, sa v neľahkých podmienkach začal podieľať na zrode a formovaní novovznikajúceho média v Bratislave. Prvé štúdio bolo zriadené priamo na vysielači na Kamzíku, kam sa prví televízni pracovníci denne dopravovali špeciálnym autobusom.

Už 7. novembra 1956 sa na obrazovkách po prvý raz objavila zvučka relácie Televízne aktuality a zaujímavosti, predchodcu neskorších Televíznych novín a dnešných Správ RTVS. Prvým televíznym hlásateľom spravodajskej relácie na Slovensku bol práve Gustáv Täuber. Po určitom čase sa v tejto pozícii striedal s Karolom Polákom, ktorý neskôr prešiel na dráhu športového komentátora. Po roku 1959 pracoval Gustáv Täuber už nielen ako hlásateľ, ale aj ako redaktor vedecko-populárnych programov Slovenskej televízie Bratislava.

Veľký ohlas mala jeho televízna Univerzita „Človek a príroda.“ a „Za zdravý a krásny život.“ Prinášal obrazové spravodajstvo a rozhovory s poprednými predstaviteľmi vedy, kultúry a verejného života. Vypracoval sa na výraznú hlásateľskú a redaktorskú osobnosť. Znalosť cudzích rečí mu umožňovala využívať skúsenosti rakúskej ORF a maďarskej televízie. Vychoval ďalšie generácie rozhlasových a televíznych hlásateľov, komentátorov a žurnalistov.

Reportáž Gustáva Täubera z Dunajplavby v roku 1963:

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

„Gustík“ vždy ochotne a nezištne pomohol

V r. 1971 sa stal vedúcim redaktorom smeny spravodajstva v Televíznych novinách. Bol členom Redakčnej rady Televíznych novín a vychoval celý rad smenových spravodajcov. Natrvalo ostal v Hlavnej redakcii Televíznych novín a s plnou zodpovednosťou riadil vysielacie smeny, tvoril a zostavoval scenáre spravodajského vysielania.

Patril k pilierom televízneho spravodajstva. O svoje pracovné vedomosti a ľudské skúsenosti sa rád delil s mladými kolegami, ktorí ho právom považovali za svojho patróna. Keďže bol ochotný pomôcť v každej situácii a za každých okolností, spolupracovníci ho volali „Gustík“. Mal prirodzenú autoritu a vyžadoval prísnu zodpovednosť.

Za prínos k zrodu Slovenskej televízie v Bratislave a za svoju tvorivú redaktorskú prácu dostal množstvo vyznamenaní. Počnúc ocenením Zaslúžilý pracovník Čs. televízie až po vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu udelenú vtedajším prezidentom republiky Ludvíkom Svobodom.

Celý život Gustáva Täubera bol spojený s rozhlasovým a televíznym mikrofónom. Dlhoročná obetavá práca pre prvé audiovizuálne médiá na Slovensku si vyžiadala svoju daň v podobe podlomeného zdravia. Po odchode do dôchodku zomrel ako 70 ročný.