TEREN, Ivan
básnik, dramaturg, scenárista, režisér a šéfredaktor Televíznej filmovej tvorby
Dátum narodenia: 31.8.1921 Slatina nad Bebravou
Dátum úmrtia: 15.5.2010 Bratislava
Životopis
Základné a stredoškolské štúdiá absolvoval v Trenčíne a Prešove.
Už ako stredoškolák začal prejavovať svoje umelecké ambície, literárne prispieval do rôznych časopisov. Od roku 1942 s prestávkami študoval filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, vtedy pod názvom Slovenská univerzita.
Ako rozhlasový autor debutoval ako vysokoškolák dramatizáciou básnickej skladby Jána Poničana Divný Janko (1942). Ako pracovník Československého rozhlasu režíroval chvíľky poézie, literárne pásma, rozhlasové hry a úpravy divadelných hier: P. O. Hviezdoslav: Herodes a Herodias (1955), Vítězslav Nezval: Atlantída (1956), Nazim Hikmet: Prvý deň sviatočný (1956), F. G. Lorca: Krvavá svadba (1956), V. Hugo: Hernani (1957), P. Karvaš: Meteor (1957), Vitězslav Nezval: Manon Lescaut (1958), Konstantin A. Tretňov: Ľubov Jarová (1958), Ján Solovič: Polnoc bude o päť minút (1959), F. M. Dostojevskij Idiot (1960) a Hráč (1961).
Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania ako redaktor, režisér a hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Pripravil napr. dramatizáciu poémy A. Bloka Dvanásť, zároveň redigoval partizánske noviny Mor ho! Vydal básnickú zbierku s povstaleckou tematikou Rozstrieľané mesto (1946).
Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1948. Už počas štúdia pracoval v rôznych zamestnaniach – v roku 1945 ako referent a vedúci slovesného odboru Československého rozhlasu v Košiciach.
Od roku 1946 pôsobil v Slovenskom národnom divadle ako herec, dramaturg a v rokoch 1952 až 1955 ako jeho riaditeľ. Bol spoluautorom folklórneho pásma Rok na dedine inscenovaného v Slovenskom národnom divadle (1948). Na sedem rokov sa vrátil do Československého rozhlasu ako šéfrežisér slovesno-umeleckej tvorby(1955 – 1962). Keď vzniklo bratislavské televízne štúdiom nové médium ho veľmi oslovilo. V televízii režíroval jednu z prvých inscenácií Ilúzia (1957) a v roku 1959 Bankrot.
V roku 1962 definitívne prešiel do služieb Slovenskej televízie. Hneď v tomto roku mimoriadne zaujal divákov i kritikov réžiou hry Ivana Soloviča Polnoc bude o päť minút.
K umelecky hodnotným inscenciám s Terenovým režisérskym rukopisom patrí aj Dom Bernardy Alby (1966)
Ivan Teren sa definitívne a nezmazateľne zapísal do histórie slovenskej kultúry, keď sa stal od roku 1964 šéfredaktorom novovzniknutého útvaru Televízna filmová tvorba. Teren, priamy účastník Slovenského národného povstania, bol vysoká autorita v ideologickej explikácii umeleckých diel.
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zlatá éra televíznej tvorby
Ako básnik mal vyvinutý cit pre literárny text, ako bývalý riaditeľ Slovenského národného divadla mal pochopenie pre realizačné potreby dramatického diela a predstavoval osobnosť vysokých morálnych kvalít.
S tvorbou útvaru Televízna filmová tvorba sa spájajú mimoriadne úspešné, tzv. zlaté roky Slovenskej televízie, pretože v druhej polovici 60. rokov práve za vedenia Ivana Terena vzniklo viacero televíznych filmov, ktoré získali mnoho významných medzinárodných ocenení.
Stačí spomenúť tituly: Krotká (réžia Stanislav Barabáš), Sladké hry minulého leta (réžia Juraj Herz, Balada o siedmich obesených (réžia Martin Hollý ml.).
S umeleckým vedením I. Terena sú spojené aj revuálny hudobný film Konečná stanica rytmus (réžia Georgis Skalenakis) a dráma Neprebudený (réžia Jozef Zachar)
Pozornosť venoval aj folklóru, spomeňme filmy realizované v Televízne filmovej tvorbe Zďaleka ideme, novinu nesieme, Roztrhla sa hudáčkovi struna a Môj vienok zelený.
Počas normalizácie v roku 1971 bola umelecko-intelektuálna časť Televíznej filmovej tvorby zlikvidovaná ako „hniezdo oportunizmu“. Samotný Ivan Teren skončil na funkcii zástupcu šéfredaktora Hlavnej redakcie filmového vysielania.
Režisér filmov a dokumentov
Od roku 1972 sa Ivan Teren postupne vrátil naplno k televíznej réžii a pod jeho vedením vznikli rôzne diela, napr. dramaticko-dokumentárny triptych Teheránska konferencia 1943, Jaltská konferencia 1945 a Postupimská konferencia 1945 (1972 – 1973) a ďalší hraný dokumentárny triptych Ruže a sneh (1984), dráma Objav v lese (1975) viaceré televízne inscenácie, ale aj televízne filmy, napr. Prelom (1980), Čierny slnovrat (1984), Puto najsilnejšie (1990).
Veľký divácky ohlas mal televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977).
V roku 1979 dostal titul zaslúžilého umelca.
O I.Terenovi bol nakrútený film Básnik spod Jelenskej skaly (1986).
Do dôchodku odišiel v roku 1982. V roku 2007 mu bola za celoživotné dielo udelená cena Igric.
Jeho manželka Mária (1922 – 2016) bola dramaturgička, dramatička a prekladateľka. Dcéra Marta Terenová, profesorka angličtiny, účinkovala v televíznom filme Tri gaštanové kone, ďalšia dcéra Marína (1954) je dramaturgička
Ivan Teren zomrel v Bratislave 15. mája 2010 vo veku nedožitých 89 rokov.
Fotogaléria
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
