SLOVÁK, Ján
šéfredaktor
Dátum narodenia: 29. 12. 1946 Bratislava
Životopis
Hoci sa od mladosti zaujímal o literatúru a výtvarné umenie, lákali ho aj prírodné vedy, najmä astronómia. Pôvodne ju chcel študovať. V danom roku sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave táto špecializácia neotvárala, tak si vybral odbor fyzika.
Po jej skončení úspešne absolvoval aj Fakultu žurnalistiky Karlovej univerzity v Prahe a v roku 1975 získal titul kandidáta vied na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Redaktor vzdelávacích programov
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vo vtedajšej Slovenskej televízii začínal v roku 1971 ako redaktor Hlavnej redakcie vzdelávacích programov. Po troch rokoch sa mu naskytla možnosť dostať sa do Literárno dramatického vysielania STV, ktoré vtedy viedol Ivan Králik. Jánovi Slovákovi, ktorého otec Leopold, bol známym rozhlasovým dramatikom a autorom viacerých hier, nebolo umelecké prostredie cudzie.
Hoci sa ako tajomník redakcie nepodieľal priamo na tvorbe, veľmi ho inšpirovali osobnosti vtedajšieho televízneho kumštu, medzi nimi napríklad herec a režisér Daniel Michaelli či dramaturg Jozef Kočí.
Keď mu iba ako 31-ročnému vtedajší riaditeľ STV Jaroslav Hlinický ponúkol miesto šéfredaktora Hlavnej redakcie vzdelávacích programov, predsavzal si, že naplno otvorí dvere tvorivosti a dá priechod individualite každého tvorcu, redaktora, či dramaturga.
Zaviedol nové prístupy
Výchovné a vzdelávacie relácie sa dovtedy ponímali tak trochu školometsky, dbalo sa najmä na obsah, kým na televíznu formu sa príliš nekládol dôraz. Príchodom Jána Slováka sa zrazu začali objavovať nové prístupy a formáty, prišla uvoľnenosť v obsahu i prejave. Dokonca sa niektoré relácie hlavnej redakcie začali vysielať naživo.
Využívala sa veľká miera improvizácie, čo vtedy nebolo zvykom, ani v niektorých publicistických programoch. Pod vplyvom spomínaných skúseností z literárno-dramatického vysielania Ján Slovák podporoval u svojich kolegov aj využívanie prostriedkov umeleckej tvorby, povzbudzoval ich k otváraniu tém, ktoré boli vtedy nové, napr. ekológia či počítače.
V redakcii sa sústreďovali významní dramaturgovia, tvorcovia a režiséri, ako Jozef Nodžák, Jaroslav Čorba, Mária Sedláková, Ladislav Straka, Gabriela Goliášová, Irena Štromfová, Vojtech Hron, Samuel Ivaška, Ladislav Kaboš, Ján Fajnor a ďalší.
V roku 1981 sa začal vysielať kultový cyklus, Okná vesmíru dokorán , so známym českým astrofyzikom Jiřím Grygarom a s ilustráciami Káju Saudka . Scenáre k reláciám písal Vladimír Železný , neskorší riaditeľ televízie NOVA, avšak pod pseudonymom Vladimír Silný. Vtedy mal z politických dôvodov v televízii zákaz.
Ján Slovák ako šéfredaktor, zodpovedný za tzv. ideovú správnosť vysielania a kádrovú „čistotu“ autorov, spolu s dramaturgom relácie Jaroslavom Čorbom, teda riskovali, keď takéhoto človeka prizvali k spolupráci.
Výpoveď po 10 rokoch
Ján Slovák zostával aj popri svojich manažérskych povinnostiach tvorivo činný. Písal scenáre k vzdelávacím reláciám a mnohé z nich moderoval. V roku 1984 ho ocenili najvyšším televíznym vyznamenaním Zlatý krokodíl.
Vo funkcii šéfredaktora Hlavnej redakcie vzdelávacích programov pôsobil 10 rokov. V roku 1987 bol z televízie prepustený, keďže progresívne metódy a postupy, ktoré vo funkcii uplatňoval, prestali vyhovovať vtedajšej politickej vrchnosti.
Potom pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, prednášajúci televíznu žurnalistiku. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave sa zaslúžil o vybudovanie katedry televíznej žurnalistiky a inicioval založenie univerzitného Rádia Zóna, v ktorom si brúsili ostrohy viaceré neskoršie osobnosti slovenskej žurnalistickej scény.