Náhoda zmenila jej kariéru

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Ktovie, či by v ňom vydržala natrvalo, keby jej v roku 1959 náhoda neprihrala možnosť účinkovať v televízii, pre ktorú redakcia časopisu pripravovala relácie o kultúre bývania a odievania.

Keď ochorela moderátorka programu, tak požiadali Jarmilu Košťovú, aby za ňu zaskočila. Ako sama neskôr spomínala, bez prípravy si sadla pred kameru a viedla rozhovor s dvoma architektmi o módnej novinke v bývaní – sektorovom nábytku. Vraj sa tak sústredila na tému, že ani nevnímala kamery.

Jej príjemný hlasový prejav, príťažlivý zjav a kultivované vystúpenie zanechal u príslušných pracovníkov televízie silný dojem, a tak jej ponúkli miesto hlásateľky. Prijala ho a odvtedy sa pravidelne objavovala na televíznej obrazovke. Rovnako ako jej kolegyne Blažena Kočtúchová, Dana Hermannová a Elena Galanová.

Rýchlo sa dostala aj ku konferovaniu veľkých zábavných či hudobných programov, ktoré sa vtedy vysielali – rovnako ako napríklad inscenácie – naživo. Mohla sa pri tom spoľahnúť na svoju pohotovosť, improvizačné schopnosti i jazykové znalosti. Televízia ich využila napríklad pri prenosoch z Bratislavskej lýry alebo pri výmenných európskych televíznych programoch.

Košťová chodila predstavovať tie naše napríklad do Ľubľany, Berlína, Moskvy, Budapešti či Bruselu. V roku 1966 ju ocenili prestížnou cenou Československej televízie Zlatý krokodíl, ktorú si preberala v spoločnosti kolegyne Blaženy Kočtúchovej a hercov Jana Wericha a Jiřiny Bohdalovej.

Pražská Jar 1968

Vrcholom jej kariéry, podľa vlastného vyjadrenia, bolo účinkovanie na medzinárodnom galakoncerte hudobných vydavateľstiev vo francúzskom Cannes v januári 1968 , v ktorom uvádzala vystúpenia československých spevákov, medzi nimi Václava Neckářa či Karla Gotta.

V tom období sa už v Československu menila politická klíma. Jarmila Košťová sa spolu s manželom Ladislavom Košťom, významným právnikom a neskôr politikom, angažovala za myšlienky tzv. Pražskej jari Alexandra Dubčeka.

Hneď v prvý deň augustovej okupácie Československa vysielala z vtedajšej budovy televízie na námestí SNP protesty, petície a výzvy proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy.

Prišla o miesto

Keď okupanti objavili miesto ilegálneho štúdia, vyhnali ich von samopalmi, ale J. Košťová neustala. Až do 1. septembra pokračovala v ilegálnom vysielaní, tentoraz z rozhlasu, ktoré organizoval jej manžel. V období normalizácie za to obaja prišli o zamestnanie, televízia prepustila J. Košťovú v roku 1972.

Následne začala pracovať v aranžérskej dielni obchodného domu Dunaj, v ktorej vytvárala reklamy do výkladov. Neskôr jej povolili pracovať v Slovkoncerte ako dramaturgičke. Po novembrovej revolúcii 1989 sa jej na obrazovke dostalo rehabilitácie, keď jej Slovenská televízia ponúkla moderovanie relácie Tváre a postoje.

Ako televízna moderátorka sa posledný raz predstavila pri uvádzaní Koncertu bez opony v bratislavskej Redute v roku 1990. V auguste 2003 prezident SR Rudolf Schuster ocenil Jarmilu Košťovú Krížom prezidenta II. stupňa za statočné osobné postoje po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.