Pôvodne učiteľ

V Československom rozhlase pracoval v rokoch 1945 – 1979, najprv ako dramaturg (1945 – 1950), šéfredaktor Hlavnej redakcie literárnodramatickej (1950 – 1969), šéf Programového ústredia (1969 – 1972), námestník riaditeľa Čs. rozhlasu v Bratislave (1972 – 1979).

Od roku 1967 externe prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, potom interný pedagóg, bol vedúci Katedry rozhlasovej a televíznej žurnalistiky (1979 – 1985).

Ako dramaturg sa v 50. rokoch zaslúžil o renesanciu rozhlasovej hry, vybudoval autorské zázemie a uvádzal rozhlasové hry zahraničných autorov.

Ako autor debutoval rozhlasovou hrou I. D. (1943). Napísal aj ďalšie hry Sonáta pre syna (1967), Pozdná búrka (1967), Kamienky (1969), Rodinný stôl (1971), Láska, ktorá vyháňa (1972).

Písal aj literárne pásma, dramatizácie diel slovenských i svetových spisovateľov, upravoval divadelné hry pre rozhlasové vysielanie.

Autor teoretických prác o umeleckom rozhlasovom vysielaní Počiatky slovenskej rozhlasovej hry (1964), Umelecká literatúra v rozhlase (1965), Rozhlasové hry: Tu Bratislava (1966). Pre študentov žurnalistiky napísal skriptá Rozhlasová žurnalistika (1974).