ANTONIČ, Milan
televízny archivár
Dátum narodenia: 2.9.1950 Bratislava
Životopis
Rodený Petržalčan sa po absolvovaní Strednej všeobecnovzdelávacej školy v roku 1968 prihlásil na herectvo na VŠMU. Na základnej škole účinkoval v estrádnych krúžkoch, neskôr navštevoval literárno-dramatický odbor Ľudovej školy umenia a hral aj ochotnícke divadlo. Hoci príliš neveril, že sa na prestížnu vysokú školu dostane, a v mysli sa už pripravoval na Pedagogický inštitút v Trnave, predsa len ho vzali. Po dvoch ročníkoch však musel školu opustiť.
Dôvodom bola účasť študentského štrajku v r.1969, čo sa v čase „normalizácie“ nemohlo prepiecť. Stihol si však ešte zahrať v predstavení Malej scény SND „Všetko v záhrade“, ktoré režíroval Pavol Haspra.
Ako druhák však na to potreboval výnimku dekana Divadelnej fakulty, ktorým bol vtedy Viliam Záborský, pretože študenti mladších ročníkov mali zakázané hrať v profesionálnych predstaveniach.
Potom ho osud zaviedol k Ferdinandovi Brehovskému, šéfovi archívu Slovenskej televízie, ktorý ho následne prijal. Milan Antonič 16.októbra 1970 nastúpil ako pomocný prevádzkový referent fonotéky a televízii zostal verný až do odchodu do dôchodku v roku 2016.
Emeritný archivár Slovenskej televízie Milan Antonič v mladosti závodne súťažil v spoločenských tancoch. Jeho skúsenosti využil aj olympisjký medailista Jozef Sabovčík so svojou trénerkou Agnesou Buřilovou. Ukážka z relácie STV Šport revue z roku 1984
Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Presadzoval nové technológie
Postupne sa stal zástupcom vedúceho Odboru archívov a programových fondov a v roku 1988 sa podieľal na vzniku televízneho Informačného a dokumentačného strediska, ktorého bol vedúcim.
Ešte v druhej polovici 70.rokov minulého storočia začal presadzovať myšlienku využitia nových technológií v tradičnej archivárskej práci , do ktorej spolu s kolegami z výpočtového strediska postupne zaviedli automatizovaný informačný systém. Jeho princíp sa využíva dodnes, hoci medzitým sa technologické možnosti počítačových systémov neporovnateľne zvýšili.
Obrazne povedané, Milan Antonič sa pričinil o premenu starodávnych kartotečných lístkov a archívnych filmových pásov či iných zvukovo-obrazových nosičov, na digitálne údaje.
V období normalizácie sa spolu s F. Brehovským a niekoľkými ďalšími kolegami zaslúžil o záchranu unikátnych filmových spravodajských materiálov z obdobia rokov 1968 – 69. Dostali z vedenia príkaz zničiť ich, ale pokyn splnili iba na papieri.
V skutočnosti prepašovali krabice s filmami do depozitára v bývalom kine v Chorvátskom Grobe, kde ich zahádzali nábytkom.
Až po novembri 1989 mohli archívy vstať z mŕtvych. Televízie či filmári z nich dodnes čerpajú.
Moderátor TKM
Náhoda v začiatkoch jeho pôsobenia v televízii dopriala Milanovi Antoničovi možnosť účinkovať aj priamo na obrazovke. Keď sa režisér Televízneho klubu mladých (TKM), Rudolf Benko pri hľadaní archívnych záberov posťažoval F. Brehovskému, že mu ochorel moderátor, Brehovský mu navrhol ako záskok práve svojho mladého podriadeného.
Režisér bol prekvapený, ako sebavedomo Milan Antonič zareagoval. Netušil totiž, že Milan dva roky účinkoval ako herec-konferanciér (dnešný moderátor) vo Vojenskom umeleckom súbore, kde si odkrútil dva roky základnej vojenskej služby.
Paradoxom osudu je, že záznamy tohto, ani ďalších pár vydaní TKM, ktoré Antonič uvádzal, sa nezachovali, a tak ich potom sám mohol v archíve zdokumentovať iba fotografiami.
Miloval tanec
Milan Antonič mal okrem lásky k histórii aj ďalšiu – tanec. Dokonca sa v roku 1972 stal víťazom kategórie A na Majstrovstvách Slovenska v latinskoamerických tancoch spolu s Lýdiou Kušíkovou.
Impulz k tejto záľube vyšiel z Milanovej túžby konfrontovať svoje schopnosti so starším bratom Františkom, ktorý v čase, keď mladší brat začínal, už bol viacnásobným majstrom Slovenska.
Milan sa dokázal za poldruha roka dostať – zo všetkých slovenských tanečníkov najrýchlejšie – zo začiatočníckej kategórie až do medzinárodnej. Potom ešte dlhé roky spoluorganizoval a moderoval tanečné podujatia.
Za svoju činnosť bol uvedený do Siene slávy slovenského tanečného športu. Spolupracoval dokonca aj pri výbere hudby do voľných jázd bronzového olympijského krasokorčuliara a dvojnásobného majstra Európy Jozefa Sabovčíka.
Uvádza Retro noviny
Milan Antonič bol pre divákov desiatky rokov anonymná postava, pri sledovaní archívnych záberov v rôznych reláciách sotva tušili, kto je za ich výberom a koho uvádzajú v titulkoch.
Lenže po roku 2003 sa začal objavovať aj na obrazovke a uvádzať svoje autorské relácie. Na jeho Retro noviny sa tešia nielen pamätníci čias, v ktorých pôvodné reportáže vznikali, ale čoraz častejšie aj príslušníci mladších generácií.
Uchovávanie a sprístupnenie audiovizuálneho kultúrneho dedičstva je hlavným prínosom pôsobenia Milana Antoniča. Práve za túto činnosť mu bola udelená Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2010. Sám vypočítal, že keby sa sprístupnil celý archívny programový fond STV, teda filmy a videá, a RTVS by ich vysielala 24 hodín denne, tak by divák mohol sedieť pred obrazovkou nepretržite 14 rokov.