HISTÓRIA

Presadzoval nové technológie

Postupne sa stal zástupcom vedúceho Odboru archívov a programových fondov a v roku 1988 sa podieľal na vzniku televízneho Informačného a dokumentačného strediska, ktorého bol vedúcim.

Ešte v druhej polovici 70.rokov minulého storočia začal presadzovať myšlienku využitia nových technológií v tradičnej archivárskej práci , do ktorej spolu s kolegami z výpočtového strediska postupne zaviedli automatizovaný informačný systém. Jeho princíp sa využíva dodnes, hoci medzitým sa technologické možnosti počítačových systémov neporovnateľne zvýšili.

Obrazne povedané, Milan Antonič sa pričinil o premenu starodávnych kartotečných lístkov a archívnych filmových pásov či iných zvukovo-obrazových nosičov, na digitálne údaje.

V období normalizácie sa spolu s F. Brehovským a niekoľkými ďalšími kolegami zaslúžil o záchranu unikátnych filmových spravodajských materiálov z obdobia rokov 1968 – 69. Dostali z vedenia príkaz zničiť ich, ale pokyn splnili iba na papieri.

V skutočnosti prepašovali krabice s filmami do depozitára v bývalom kine v Chorvátskom Grobe, kde ich zahádzali nábytkom.

Až po novembri 1989 mohli archívy vstať z mŕtvych. Televízie či filmári z nich dodnes čerpajú.

Moderátor TKM

Náhoda v začiatkoch jeho pôsobenia v televízii dopriala Milanovi Antoničovi možnosť účinkovať aj priamo na obrazovke. Keď sa režisér Televízneho klubu mladých (TKM), Rudolf Benko pri hľadaní archívnych záberov posťažoval F. Brehovskému, že mu ochorel moderátor, Brehovský mu navrhol ako záskok práve svojho mladého podriadeného.

Režisér bol prekvapený, ako sebavedomo Milan Antonič zareagoval. Netušil totiž, že Milan dva roky účinkoval ako herec-konferanciér (dnešný moderátor) vo Vojenskom umeleckom súbore, kde si odkrútil dva roky základnej vojenskej služby.

Paradoxom osudu je, že záznamy tohto, ani ďalších pár vydaní TKM, ktoré Antonič uvádzal, sa nezachovali, a tak ich potom sám mohol v archíve zdokumentovať iba fotografiami.

Miloval tanec

Milan Antonič mal okrem lásky k histórii aj ďalšiu – tanec. Dokonca sa v roku 1972 stal víťazom kategórie A na Majstrovstvách Slovenska v latinskoamerických tancoch spolu s Lýdiou Kušíkovou.

Impulz k tejto záľube vyšiel z Milanovej túžby konfrontovať svoje schopnosti so starším bratom Františkom, ktorý v čase, keď mladší brat začínal, už bol viacnásobným majstrom Slovenska.

Milan sa dokázal za poldruha roka dostať – zo všetkých slovenských tanečníkov najrýchlejšie – zo začiatočníckej kategórie až do medzinárodnej. Potom ešte dlhé roky spoluorganizoval a moderoval tanečné podujatia.

Za svoju činnosť bol uvedený do Siene slávy slovenského tanečného športu. Spolupracoval dokonca aj pri výbere hudby do voľných jázd bronzového olympijského krasokorčuliara a dvojnásobného majstra Európy Jozefa Sabovčíka.

Uvádza Retro noviny

Milan Antonič bol pre divákov desiatky rokov anonymná postava, pri sledovaní archívnych záberov v rôznych reláciách sotva tušili, kto je za ich výberom a koho uvádzajú v titulkoch.

Lenže po roku 2003 sa začal objavovať aj na obrazovke a uvádzať svoje autorské relácie. Na jeho Retro noviny sa tešia nielen pamätníci čias, v ktorých pôvodné reportáže vznikali, ale čoraz častejšie aj príslušníci mladších generácií.

Uchovávanie a sprístupnenie audiovizuálneho kultúrneho dedičstva je hlavným prínosom pôsobenia Milana Antoniča. Práve za túto činnosť mu bola udelená Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2010. Sám vypočítal, že keby sa sprístupnil celý archívny programový fond STV, teda filmy a videá, a RTVS by ich vysielala 24 hodín denne, tak by divák mohol sedieť pred obrazovkou nepretržite 14 rokov.