Začínal ako dokumentarista

Vo vtedajšej Hlavnej redakcii telovýchovy a motorizmu (HRTM) sa mu ušlo miesto v dokumentaristike, kde pripravoval federálny magazín Športová revue.

Postupne sa v televíznom remesle zdokonaľoval a keď prišiel do redakcie mladý, nekonvenčný režisér Paľo Gábor, začali spolu nakrúcať portréty „Z galérie vynikajúcich športovcov“ a takisto celý rad dokumentov. Napríklad „Akrobat“, o žŕdkárovi Sergejovi Bubkovi, ktorý práve počas nakrúcania skočil na legendárnej PTS svoj prvý svetový rekord, tiež „Advantage Mečíř“, o olympijskom víťazovi v tenise, „Samorast“, o Jozefovi Pribilincovi, ktorý získal zlato na OH 1988 v chôdzi, alebo „ZOLO“, o horolezcovi Zoltánovi Demjánovi, ktorý ako prvý z vtedajšieho Československa vystúpil na Mount Everest, spolu s Juzekom Psotkom.

Viaceré diela z jeho tvorby reprezentovali STV na zahraničných filmových festivaloch. Unikátom bola jeho 12-minútová reportáž „Víno, pizza, makaróny“, z prípravy československej futbalovej reprezentácie na MS 1990 v Taliansku, nakrútená pre reláciu rakúskej ORF „Sport am Montag“, ktorú odvysielali naši zahraniční kolegovia v máji 1990 live z hotela Carlton.

Otec futbalového „Tanga“

K vytúženému komentovaniu sa dostal až po roku 1989, keď redakciu museli opustiť viacerí kolegovia. Komentoval najmä futbal, ale aj klasické lyžovanie a rýchlostnú kanoistiku a na olympiádach aj veslovanie, vzpieranie a biatlon. Na ZOH 1994 v Lillehammeri sa dostal aj ku komentovaniu niektorých hokejových zápasov. Neskôr sa mu dokonca ušli aj ME v lezení na umelej stene i v spoločenských tancoch.

V roku 1991 založil a niekoľko rokov aj viedol novú, sviežu reláciu Šport extra, ktorej vymyslel názov. Ako vôbec prvý u nás začal vyrábať krátke športové hudobné klipy, premiérovo z MS 1990 vo futbale, ktoré mali veľký úspech.

Obzvlášť si cení založenie mimoriadne úspešnej futbalovej relácie Tango, ktorej venoval všetko tvorivé úsilie. Aj tu bol „krstným otcom“ názvu tohto futbalového magazínu Dramaturgicky i moderátorsky ho sprevádzal celých 10 rokov, v závere aj s kolegom Marcelom Merčiakom. Ten o ňom v úvode knihy M.Michalecha „Vlci v Liverpoole“ napísal:

„Do televízneho športu na Slovensku doniesol nádych niečoho nového, moderného, cítil, že doba začiatku 90. rokov odkrýva iné možnosti a že po starom sa už robiť nedá. .... Tango ešte aj dnes po desaťročiach považujem za pravý televízny zázrak, ktorého duchovným, starostlivým a tvorivým otcom bol. Bez neho by sa tento fenomén nikdy nezrodil... Bol neobyčajným tmelom skupiny ľudí, ktorí boli od neho o dvadsať i viac rokov mladší. Futbal a jeho komentovanie povýšil na umenie.“

Pre tieto svoje vynikajúce kvality sa v roku 2002 stal laureátom ocenenia OTO v kategórii športový komentátor.

Cesty po celom svete

Komentoval na šiestich olympijských hrách, vrátane úvodných a záverečných ceremoniálov. V roku 1992 najprv federálne s Petrom Vichnarom, potom pre Slovensko so Stanom Pavlíkom, Stanom Ščepánom a aj s Marcelom Merčiakom.

3-krát komentoval z MS v klasickom lyžovaní i v rýchlostnej kanoistike, ale najväčší objem tvorí komentovanie futbalu. Z STV bol 3-krát na MS i ME, kde sa mu pošťastilo komentovať aj záverečné zápasy, vrátane finálových. Veľmi si váži aj možnosť komentovať z mnohých finálových zápasov Ligy majstrov, PVP, Pohára UEFA, Superpohára, Interkontinentálneho pohára, ale aj prenosy z federálnej i slovenskej ligy a Slovenského pohára.

Počas pôsobenia v STV zastával aj manažérske posty, od zástupcu šéfredaktora, cez vedúceho publicistiky a dokumentaristiky až po šéfkomentátora.

Spomienky v knihách

Po odchode z STV v 2003 sa uplatnil ako redaktor-moderátor v prvej slovenskej spravodajskej televízii ta3.

V máji 2023 mu udelili Bronzový odznak SOŠV za dlhodobú prácu a prínos pre rozvoj olympijského hnutia a športu. V roku 2018 dostal od ÚSN novinársku Cenu Gabriela Zelenaya.

Počas televíznej kariéry precestoval množstvo krajín na všetkých kontinentoch, podal mu ruku francúzsky prezident Jacques Chirac i nemecký kancelár Helmut Kohl, stretol sa so španielskym i švédskym kráľom, v Riu de Janeiro sa odfotil s vtedajším kapitánom brazílskej futbalovej reprezentácie Carlosom Dungom, v Rotterdame s tenorom Andreom Bocellim, autogram mu dal David Beckham...

Svoje zážitky z práce televízneho žurnalistu zverejnil v knižných publikáciách „V rytme Tanga“ (2020) a „Vlci v Liverpoole“ (2022). Športoví priaznivci sa akiste dočkajú aj ďalších príbehov z jeho bohatej kariéry.