Už 4. februrára sa začínajú ZOH 2022 v Pekingu a RTVS bude pri tom. K najsledovanejším disciplínam na zimných olympiádach patrí krasokorčuľovanie. Pripravili sme pre vás prehľad kľúčových momentov, ktoré navždy zmenili tvár tohto športu.
Odkedy ženy skáču trojitý axel
Ktorý skok vám napadne ako prvý, keď sa povie krasokorčuľovanie? Môžeme sa staviť, že je to povestný axel. Krasokorčuliari ho skáču z nájazdu dopredu, čo spôsobuje, že má o pol obratu viac, ako všetky ostatné skoky. Čiže dvojitý axel má dva a pol obratu, trojitý tri a pol.
A práve trojitý axel sa dlho považoval za vrchol skokanského umenia. Aj dnes by sme mohli na veľkých súťažiach zrátať pretekárky, ktoré ho skáču, na prstoch jednej ruky.
Drobná Japonka Midori Ito išla do Albertville v roku 1992 s tým, že trojitý axel súťažne už skočila. Žiadna žena to však nikdy nedokázala na olympijských hrách. Bola to výzva, no Midori sa ako naschvál nedarilo. Tréningy boli pre ňu hrozné. V krátkom programe na poslednú chvíľu zaradila namiesto axela radšej menej náročný lutz, no aj ten skončil pádom.
Vo voľnej jazde už išlo o všetko. Trojitý axel a po ňom znova pád, olympijská senzácia sa teda nekonala. Komentátori po celom svete vyratúvali, kto sa napokon umiestni na stupňoch víťazov a Midori Ito ďalej korčuľovala. V momente, keď to už nikto nečakal, sa odrazila a skočila bezchybný trojitý axel. Od tej chvíle bola ako vymenená a napokon si z Francúzska predsa len odniesla striebornú medailu.
Ako vznikol krátky program
Beatrix Schubová bola úplne iná ako väčšina olympijských víťaziek. Pokojná, vyrovnaná, bez veľkých emočných prejavov. Málokto si dnes spomenie na „Trixi“ usmievajúcu sa z najvyššieho stupienka so zlatou medailou na krku. Bola kráľovnou povinných cvikov, no jej voľné jazdy neboli legendárne.
Bolo to v čase, keď ešte neexistoval krátky program. Veľkú váhu mala disciplína povinných cvikov, pri ktorej museli korčuliari kresliť na ľade obrazce s matematickou presnosťou. A práve v tom bola Beatrix geniálna. Matematika jej bola blízka, veď bola účtovníčkou v rodinnom podniku.
Jej smola spočívala v tom, že povinné cviky väčšinou nevysielali televízie, lebo divákom neprinášali dostatočnú dávku vzrušenia. A tak sa stávalo, že Rakúšanka išla do voľnej jazdy s veľkým náskokom a diváci vlastne ani nevedeli, prečo.
Rok pred olympiádou v Sappore sa na Majstrovstvách sveta stalo čosi nevídané. „Trixi“ opäť vyhrala, ako inak, vďaka povinným cvikom. Mala to byť jej chvíľa, publikum sa však dožadovalo šestnásťročnej Janet Lynnovej, ktorá skončila tesne pod stupňami víťazov, no ohúrila umeleckou voľnou jazdou.
To spôsobilo, že krasokorčuľovanie sa navždy zmenilo, aby dostali šancu aj pretekári, ktorí vedeli dokonale vystihnúť hudbu a skákať, no kreslenie na ľade im príliš nešlo. Akousi bodkou za starou érou boli práve olympijské hry v japonskom Sappore. Na tých ďalších v Innsbrucku si už diváci mohli pozrieť aj krátky program.
Kam sa stratili šestky
Ruská športová dvojica Elena Berežná a Anton Sikharulidze vybojovala delenú zlatú pozíciu na olympiáde v Salt Lake City. Foto: SITA
Možno si ešte spomeniete, ako známe tváre z minulosti ako Ondrej Nepela, Alexej Jagudin či Brian Orser zbierali za svoje výkony takzvané šestky. Bolo to jednoduché. Každý porotca udelil korčuliarovi od nula do šesť bodov za technickú stránku programu a za prezentáciu.
Tento systém mal mnoho chýb. Napríklad bolo ťažké zistiť, ktorý element zlepšil či zhoršil celkovú známku a dali sa jednoduchšie robiť podvody.
A presne to sa stalo v roku 2002 na olympijských hrách v Salt Lake City. V súťaži športových dvojíc excelovali najmä Kanaďania a Rusi. Zlato však získala ruská dvojica, a to aj napriek chybe, zatiaľ čo voľná jazda kanadského páru bola bezchybná.
Na výsledky sa bližšie pozrela Medzinárodná korčuliarska únia, ktorá zistila, že porotcovia zo Západu dali viac bodov Kanaďanom, zatiaľ čo Východ sa priklonil k Rusom.
Až na jednu porotkyňu z Francúzska. Tá najprv vyhlásila a potom poprela, že udelila lepšie známky ruskému páru výmenou za výhodu Francúzov v súťaži tancov na ľade.
A tak na olympiáde v Salt Lake City napokon zlato v súťaži športových dvojíc vybojovali aj Kanaďania aj Rusi a striebro nezískal nikto.
Škandál sa stal povestným klincom do rakvy „šestkovému systému“ a namiesto neho dnes korčuliari zbierajú body za jednotlivé prvky a dohliadajú na nich najmodernejšie technológie.
