Ako postaviť v strede mesta dostatočne veľkú budovu na relatívne malom priestore, tak, aby v nej bolo všetko potrebné a nevyzerala pritom ako klasický mrakodrap? To je otázka, ktorú si kládli architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling.
Ak by traja architekti v šesťdesiatych rokoch prišli na iné riešenie, nemohlo by sa dnes hlavné mesto Slovenska pýšiť jednou zo svojich najzvláštnejších stavieb, budovou Slovenského rozhlasu v tvare obrátenej pyramídy s mohutnou oceľovou konštrukciou.
A práve kovová konštrukcia bola pre budovu darom a zároveň prekliatím. Vďaka nej má stavba svoj charakteristický tvar, no keďže bývalé Československo o niečom podobnom v tom čase ani nechyrovalo, obrátenú pyramídu stavali 16 rokov a pomáhali pri tom aj samotní architekti.
Námaha sa vyplatila a Slovenský rozhlas sa napokon v roku 1983 obrátenej pyramídy dočkal. Dnes je budova neodmysliteľnou súčasťou mesta, bodovala aj v ankete Stavby storočia Českej a Slovenskej republiky. Architekti obrátenej pyramídy sa zaradili k slovenskej špičke, Štefana Svetka ocenili prestížnou cenou Dušana Jurkoviča.
Svetko v centre pozornosti
Príbeh Štefana Svetka a rozhlasovej Pyramídy si pre svojich divákov prichystala televízna Dvojka, ktorá prinesie portrét architekta Slovenského rozhlasu v dokumentárnom seriáli Ikony. Nenechajte si ujsť predposlednú epizódu tohoto cyklu v pondelok večer o 21:10. Ikony vysielame aj na facebooku RTVS.
V našom archíve si zase môžete pozrieť staršie epizódy dokumentu, vďaka ktorému ste sa s RTVS už vydali k Pamätníku SNP v Banskej Bystrici a do Martina po stopách architekta Dušana Kuzmu, v Bratislave ste obdivovali diela Iľju Skočka a Ferdinanda Milučkého a zavítali ste aj do Žiliny, kde tvorila Viera Mecková.
S Ikonami tak môžete spoznávať generáciu architektov, ktorá v druhej polovici 20. storočia formovala tvár slovenských miest, generáciu, ktorá dosiahla vrchol svojej tvorby za čias socializmu a dnes sa častokrát nestretáva so zaslúženým uznaním verejnosti.
Seriál Ikony prináša portréty architektov a nastoľuje otázku vnímania slovenskej architektúry, identifikácie sa s mestom, v ktorom žijeme a budovami, ktorými je tvorené, ich dôstojného využívania a neupieraní ich jedinečnosti.