Film Zem spieva má 90 rokov. Čo ste o Plickovom unikáte doteraz nevedeli

V Bratislave sa pred piatimi rokmi v Slovenskom národnom múzeu uskutočnila výstava z nakrúcania unikátneho prvého slovenského zvukového filmu Zem spieva, kde sa zúčastnil aj syn autora Karola Plicku s menom Ivan (na titulnej snímke TASR).

Pôvodná kamera režiséra

Na výstave v SNM bolo vtedy možné vidieť aj pôvodnu kameru režiséra Karola Plicku, s ktorou film pripravil.

Premiéra celovečerného dokumentárneho filmu Zem spieva sa uskutočnila v žilinskom kine Grand Bio Universum 20. septembra 1933.

Autorsky sa pod film podpísal český fotograf, filmár, etnograf, etnomuzikológ, zberateľ ľudového umenia Karol Plicka (1894-1987), ktorý svoj tvorivý život vo veľkej miere zasvätil Slovensku.

Budovu kina a divadla v Žiline, dnešného Domu umenia Fatra, postavili v rokoch 1919 - 1921.

V januári 1922 sa tu uskutočnila aj premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík.

V rokoch 1983 - 1988 budovu zrekonštruovali pre potreby Štátneho komorného orchestra (ŠKO) Žilina. Ku kinu pristavili budovu pre potreby orchestra a v sále v roku 1988 postavili koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova.

Autorom námetu a režisérom snímky Zem spieva bol Karol Plicka, ktorý stál aj za kamerou.

Medzititulky vymyslel Ján Smrek

Pri jeho príprave čerpal z bohatého zbierkového archívu dokumentárnych fotografií Matice slovenskej, ktorý sám založil.

Dôverná Plickova znalosť Slovenska a jeho folklóru mu umožnila sústrediť sa pri nakrúcaní na poetickú obrazovú kompozíciu spevu, tanca či hier so zábermi prírody a krajiny.

Pri realizácii snímky spolupracoval s filmovým strihačom Alexandrom Hackenschmiedom a dirigentom pražského Národného divadla Františkom Škvorom.

Autorom poetických medzititulkov bol básnik Ján Smrek.

Poetický filmový dokument Zem spieva vznikol v roku 1933 v spolupráci s brnianskou produkčnou spoločnosťou Llyod film.

Vznikal pod záštitou Matice slovenskej a tiež za finančnej spoluúčasti Ladislava Koldu a prezidentskej kancelárie Tomáša G. Masaryka.

Film zachytáva slovenské ľudové obyčaje, detské hry, tance, obrady a slávnosti na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. Odohráva sa v slovenských horách v období od jari do jesene. Jeho aktérmi sú neherci – obyvatelia vidieka, deti, mládež i dospelí.

V roku 1934 získal film ocenenie Zlatý pohár na medzinárodnom Biennale v Benátkach. Originálny negatív filmu zhorel pri požiari zlínskych filmových ateliérov v roku 1944.