O Slovákoch sa hovorí, že im častokrát chýba sebavedomie, schopnosť presadiť sa, ba či razantnejšie presadiť svoje myšlienky. Môžeme povedať, že našou národnou črtou je až prílišná umiernenosť, ktorá niekedy skĺzne až do apatie. Milan Rastislav Štefánik, ktorého 140. výročie narodenia sme si včera (21.7.) pripomenuli, z tohto rámca výrazne vybočil.
Pred sto rokmi bol zrazu na európskej scéne Slovák, ktorý bol hrdinom, kozmopolitom, vojakom, vedcom, dobrodruhom. Aj po takom dlhom čase môžeme jeho krátky život a dielo považovať za nadčasové a svojim spôsobom prevratné ba až revolučné.
Inšpiruje nás Štefánik aj storočie po svojej smrti, alebo je nám už príliš vzdialený? Môžeme ho považovať aj dnes za mobilizačný a inšpirujúci vzor? Špeciálna Večera s Havranom zavítala priamo do Štefánikovho rodiska v Košariskách. Hosťami Michala Havrana boli Michal Kšiňan, historik, autor viacerých publikácii o Štefánikovi a Eva Borušovičová, režisérka a scenáristka, autorka divadelnej hry Štefánik - Slnko v zatmení, hranej v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
„Každý si chcel kúsok zo Štefánika uchmatnúť, lebo je nespochybniteľným symbolom. Koho iného takého máme, kto by bol ako hrdina tak univerzálne použiteľný?," pýta sa Borušovičová.
Podľa nej bol a je Štefánik hrdinom preto, lebo mal v sebe atribúty, ktoré by Slováci chceli mať, ale zároveň mal v sebe aj niečo typické, slovenské. „Nebol domased, bol scestovaný, vedel jazyky, bol komunikatívny, ale zároveň mal v sebe aj pre nás typický pocit krivdy. Aj preto ho považujeme za najlepšieho z nás, ale stále bol náš," dodala.
Celé špeciálne vydanie relácie Večera s Havranom venované Štefánikovi a aj staršie vydania môžete sledovať zadarmo a bez reklamy v archíve RTVS.
Večeru s Havranom nájdete aj na facebooku.
(foto: FB/Večera s Havranom, TASR)
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
