Prvú časť podcastu Divy Ivy si môžete pozrieť
TU
alebo vypočuť na Spotify alebo Apple Podcasts.
„Mám túžbu sprostredkovať Slovákom iných ľudí, ako stretávame na obrazovkách alebo v médiách a som presvedčená, že majú čo povedať. Vieme, čo tí ľudia robia, ale nepoznáme ich viac a to, čo majú radi. Kedysi sa robili portréty, ale dnes už na to v televízii nie je priestor a ja som sa pre podcast nadchla, tak som dala televízii ponuku, aby sme Divy Ivy robili ako podcast,“ povedala nám moderátorka.
Moderovanie kedysi a teraz
Ako vlastne sama začínala? Bolo to ešte v dobe Československa a moderovanie vtedy vyzeralo ú plne inak . „Niektorí dramaturgovia a scenáristi boli veľmi upnutí na to, aby ste hovorili to, čo napísali. Bolo to o učení sa otázok, necítila som v tom kreativitu. Ale bolo to fantastické, lebo vďaka tomu, že sa človek stále niečo učí naspamäť, moja pamäť dostávala energiu,“ hovorí.
Ľudia vtedy podľa nej viac dbali na to, ako a čo moderátor povie . „Scenáristi boli mimoriadne šikovní, múdri, boli veľmi schopní dramaturgovia, ktorí vedeli, čo má v tej relácii byť. Boli to veľkí profesionáli. To je najväčší rozdiel, ktorý sa udial. Vidíte, kto je ako v reláciách pripravený,“ zamýšľa sa.
S radosťou spomína na projekt relácie Štúdio kontakt , ktorý pripravovali vo februári 1989 a ani len netušili, že v novembri bude nejaká revolúcia . „Projekt sme spustili 6. decembra a bol veľmi euforický a vynikajúci, lebo naraz tá Iveta, ktorá v sebe tlmila vášne a prejavy, sa mohla prejaviť. Zrazu sa smiala vtedy, kedy to bolo fajn, jednoducho som išla sama za seba. Bol to nový štýl moderovania, ktorý dovtedy nikto neukázal.“
S moderátorom Pavlom Janíkom mali u ľudí veľký úspech a fandili im. „Ľudia nás mali radi, ale každý mesiac nás odvolávali a chceli vyhodiť, lebo sa im nepáčilo, kde a na čom sa smejeme. Mali sme však za sebou skvelých dramaturgov a ľudí, ktorí nám písali listy a fandili nám. Dostávala som ponuky na sobáš, písali mi vojaci a posielali svoje fotografie. Pre mňa to bol obrovský skok. V moderovaní som sa posunula a bolo to zrazu civilné a prirodzené,“ spomína.
Moderovanie malo vtedy neochvejné pravidlá, ktoré sú dnes už omnoho viac prehliadané. „Voľakedy sme museli mať čistý jazyk, teraz môžete račkovať, šušlať, mať veľké sykavky. Je to zvláštna sloboda, ale niekto by to mal regulovať a strážiť. Na druhej strane všetkým, ktorí to chcú skúsiť, fandím,“ hovorí Iveta Malachovská.
Televízia sa zmenila
Robila vo verejnoprávnej televízii , desať rokov v komerčnej a teraz je opäť tvárou RTVS . „To znamená, že viem porovnať jednu zásadnú vec. Úplne sa zmenil druh zábavy. Netvoríme zábavu, ako robili pán Lasica, Satinský, Hlaváček a iní.“ Čo je však podľa nej úplne v poriadku, lebo sa mení doba, ľudia sú iní a aj ich preferencie.
Zmenila sa však jedna podstatnejšia vec. „Všetky programy sa robia naostro. Nič sa neskúša a nič sa nepíše dopredu. Ideme všetko na prvú a podľa toho to aj vyzerá. Stratila sa tá profesionalita a snaha,“ porovnáva.
Iveta Malachovská a režírovanie
Možno málokto vie, že Iveta Malachovská nie je len moderátorka, ale aj režisérka . Už pri prvom filme si na seba naložila poriadny náklad. Rozhodla sa totiž nakrútiť dokument o Petrovi Dvorskom , ktorý vznikol dva roky dozadu.
"K tomu, že som ho nakrútila ma doviedlo to, že keď som šla po meste a videla som bilboardy na film MMA bojovníka. Povedala som si, že keď má MMA bojovník dokument, čo skutočné legendy z môjho sveta? Aj MMA bojovník je určite legenda, ale idem do svojho portfólia. Čo ľudia, ktorí majú veľa prvenstiev, ako je teda Peter Dvorský? Stretla som sa s režisérmi a povedala im, ako si čo predstavujem, čo kde chcem a oni mi povedali, že si to mám radšej urobiť sama. To bolo to, čo ma veľmi podporilo.“
Veľmi jej v tom pomohol aj manžel, operný spevák, Martin Malachovský , ktorý má pre tieto veci obrovský cit. Okrem toho sa jej podarilo nakrútiť aj krátky film o svojom svokrovi Ondrejovi Malachovskom.
25 50 75 90