Láskavý štýl v pracovných dňoch Dámskeho klubu na Jednotke dopĺňajú mnohé príjemné dokrútky, akou bola aj reportáž Michala Slaničku o vôňach, ktoré charakterizujú jednotlivé krajiny: „Ktorá vôňa podľa vás vystihuje Slovensko?“
Živica a aj soľ
Skúsený moderátor a reportér Michal Slanička podrobne vysvetlil vône, s ktorými máme spojené mnohé vzdialené či blízke krajiny: „Thajsko vonia ľahkou kvetinovou vôňou jazmínovej ryže. Maroko ako tuhý mätový čaj. Pre jednu z najlesnatejších krajín sveta Kanadu je typická vôňa živice a v gréckom vzduchu cítite soľ, ryby a more.“
Reportér je presvedčený, že každá krajina má svoju charakteristickú vôňu: „Arabský svet pre nás v mnohom predstavuje zhmotnenú rozprávku Tisíc a jednej noci. Orientálne vône našu predstavivosť ešte viac stimulujú. Turecko, Dubaj, Jordánsko, ale aj ďalšie krajiny Blízkeho Východu voňajú o niečo ťažšie. Pri prechádzkach úzkymi uličkami, rušnými trhoviskami, zelenými záhradami a veľkolepými palácmi určité vône, ktorým patria prívlastky ako tajomné, honosné, zmyselné, opulentné a veľmi zvodné.“
Sakury s poetickým slohom
Takýmto poetickým slohom Michal Slanička opísal kombinácie exotického korenia, akými sú klinčeky, vanilka, škorica, ale aj kadidlo, ambra, orientálne živice či dreviny, akými sú santalové a cédrové drevo: „Rozvoniavajú nielen Egyptom, ale aj Indiou a Čínou.“
Pozornejšie nosy ucítia aj kávu, čokoládu, aníz či myrtu, veď santalové drevo: „Odpradávna používali pri výrobe parfémov a kozmetiky v Egypte, kde bolo súčasťou kadidla a balzamovacích mastí. Na naše nosy santalové drevo pôsobí afrodiziakálne a príjemne.“
Japonsko vystihuje vôňa kvitnúcich sakúr: „Kvitnutie japonských čerešní má dokonca svoj sviatok nazvaný hanami.“
Jeho podstatou je obyčajný pohľad na kvitnúce sakury a úprimná radosť, ktorá je s týmto pohľadom spojená: „Bulharsku prepožičiavajú najcharakteristickejšiu vôňu ruže, ktoré sú symbolom krajiny. Z bulharskej damascénskej ruže sa získava ružová voda, ružový olej, ktorý je jedným z najvzácnejších prírodných éterických olejov sveta.“
Najviac ružových plantáži sa rozprestiera v oblasti Ružovej doliny, ktorej centrom je mesto Kazanlak, kde majú múzeum ruží: „Určiť jednu vôňu Francúzska je veľmi ťažké.“
Úžasná vôňa chleba
Vo vzduchu cítite najkvalitnejšie parfémy sveta, ale aj najchutnejších syrov: „Región Provensálska zaplnila jediná vôňa levandule, ktorú je vo vzduchu cítiť celoročne. Navyše vaše nosy pošteklia aj pravé provensálske bylinky rastúce na každej lúke. Predovšetkým tymián a rozmarín, ktoré dominujú aj u nás obľúbenému provensálskemu koreniu.“
Takto sa Michal Slanička dopracoval k úvahe, že pre Slovensko je pre niekoho: „Najcharakteristickejšou vôňou pokosená tráva a usušené seno.“ Pre iných je zasa pre Slovensko typická: „Vôňa lipových kvetov či vôňa medu.“
Keďže med máme jeden z najkvalitnejších na svete, včelárov slová Michala Slaničku iste potešili, aj keď on tému typická vôňa Slovenska rozvíjal ďalej: „Iní milujú vôňu lesov a podhorských lúk. Mnohí nedajú dopustiť na vôňu chrumkavého chleba, kysnutých koláčov, alebo nadýchanej bublaniny. Krásne voňajú sušené hríby, aj údená klobása či slanina.“
A hoci televízia zatiaľ nedokáže prenášať cez prijímače vône, po tomto chutnom opise Michala Slaničku mnohí zacítili, o čom rozprával úplne presne. Voňavé Slovensko si môžete pozrieť aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90