„S maminou som mal super vzťah, ona bola taká pokojná, nekonfliktná osoba. Ona chcela, aby sme boli šťastní, nikdy nás nekritizovala. To bola čistá láska. Ja som bol vždy taký mamičkin, stále som s ňou bol,“ začal svoje rozprávanie mladý slovenský hokejista v dokumentárnom cykle Opri sa o mňa.
Ak sa vám videá alebo obrázky nezobrazujú správne, obnovte stránku.
Celú časť dokumentárneho cyklu o mladom slovenskom hokejistovi si môžete pozrieť v našom archíve.
Boli to práve rodičia, vďaka ktorým sa Martin dostal k hokeju. Tí ho sprevádzali na tréningoch a boli jeho obrovskou podporou. O to väčší šok prišiel, keď jeho mladá mama ochorela. „Dlhšiu dobu pokašliavala a nezdal sa jej ten kašeľ. Tak som ju prinútil, nech zájde na vyšetrenie,“ priblížil začiatky tragického obdobia Martinov otec.
„Mysleli si najprv, že je to tuberkulóza. No potom jedného dňa, keď sme s ocinom vešali prádlo, tak došli výsledky. A vtedy sme si povedali, že od dnešného dňa si musíme pomáhať ešte viac, lebo mamina ochorela a že má rakovinu pľúc“ zaspomínal si s chvejúcim sa hlasom Martin. Zákerná choroba bola šokom pre celú rodinu, ktorá si bola vždy mimoriadne blízka. „Ja som veril tomu, že sa jej podarí vyhrať hlavou. Ona bola vždy veľmi silná žena,“ neubránil sa slzám manžel zosnulej Gabiky. Tej po príchode do nemocnice diagnostikovali množstvo metastáz.
Museli sa o seba postarať
Napriek tomu, že mala neúnavnú chuť žiť, po dvoch rokoch svoj boj so zákernou chorobou prehrala. Zostal po nej manžel a tri malé deti. Martin mal v tom čase len deväť rokov. Podporu našli predovšetkým v náručí veľkej rodiny.
Obrovský smútok si však podľa slov otca malý hokejista začal vybíjať na hokejovom ihrisku. Neustále sa zlepšoval a keď mal štrnásť rokov, odišiel hrať do švédskeho Malmö. Jeho spoluhráči boli aj o dva roky starší ako on. To ho motivovalo aby na sebe makal stále viac.
„Bolo to dosť náročné obdobie. nemal som internet v mobile, lebo som si ho nemohol dovoliť, bol som rád, keď som mohol zavolať otcovi. Vtedy som nemal ani žiadnu priateľku,“ zaspomínal si Martin, ktorý o sebe tvrdí, že má rád spoločnosť a samota mu nevyhovovala.
Vďaka neúnavnej drine a snahe sa Martinovi podarilo postúpiť až do prvej obrany tímu NHL Washington Capitals. Práve tam zažil aj mimoriadne emotívny moment. „Bol to asi môj celkovo pätnásty zápas v NHL. Bol to duel venovaný boju proti rakovine. Po pár striedaniach sa mi podarilo dať pekný gól. Keď som dal gól, bolo to veľmi emotívne, lebo to bol zápas proti rakovine. Tak som ho venoval mame.“
25 50 75 90
