Keď sa pozriem do zrkadla, vidím karikatúru, tvrdí Fedor Vico. Oslavuje 80 rokov

S karikatúrou začal ako študent na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V satirickom časopise Roháč vytvoril legendárnu kreslenú postavičku Jánošíka. Vychádzala niekoľko rokov v kreslenom seriáli Dereš. Potom v roku 1969 aj dokonca knižne.

Spurný voči vrchnosti

To už nastala komunistická normalizácia po obsadení našej vlasti vojskami Varšavskej zmluvy. Kniha Dereš Fedora Vica kritizovala vtedajšie pomery. Komunisti ju stiahli z predaja a zošrotovali. Fedor Vico sa stal zakázaným autorom.

Napriek ťažkému umeleckému osudu si Fedor Vico zachoval zmysel pre humor. Pri svojej sedemdesiatke pre TASR povedal:

„Mám v povahe byť trošku spurný voči vrchnosti. Asi preto som si zvolil postavu Jánošíka, ale Karikatúru vidím vždy, keď sa nejakým nedopatrením pozriem do zrkadla.“

V Neskoro večer u Petra Marcina Fedor Vico vysvetlil vznik pravidelného vydávania Jánošíka v Roháči:

„Neďaleko školy umeleckého priemyslu vola redakcia Roháča, kam som zo školy nosil moje kresby. Navrhli mi, keďže ich veľa bolo s tematikou Jánošíka, aby som z nich spravil každotýždenný seriál Dereš Fedora Vicu, s čím som v roku 1965 súhlasil.“

K zákazu publikačnej činnosti Fedor Vico vo vtipkovaní pokračoval:

„Vychádzalo to päť rokov. Vydali mi knižku. Potom ju zakázali a mňa ako autora tiež. Ale to nie je sťažnosť, iba konštatovanie, veď dnes máme na Slovensku toľko hrdinov a disidentov pomaly viac, než bolo voľakedy po vojne partizánov. To boli reálie súčasnej doby. S tým sa nedá nič robiť. Najprv som sa zamestnal v PKO v Prešove, kde mi dali namaľovať Marxa, Engelsa a Lenina na tribúnu na 1. máj. Potom neskôr ma eštebáci sledovali a na 1. máj do sprievodu som už nechodil, ale môj obraz Marxa, Engelsa a Lenina na tribúne ďalej niekoľko rokov visel.“

Zbojníkov nesmel kresliť

Karikaturista Fedor Vico úspešne niekoľko desaťročí viedol Zlatý súdok, čo je medzinárodná súťaž kresleného humoru v Prešove. Narodil sa 9. novembra 1944 v obci Šapinec (dnes je súčasťou obce Okrúhle).

Po úspešnom štúdiu v Bratislave a tvrdom zákaze publikovať, sa dostal späť k svojej práci až po nejakom čase, keď mu povolili najprv publikovať len v regionálnej tlači. Po piatich rokoch tak začal v národnostnom týždenníku Nove žitja kresliť po rusínsky seriál Iľko Sova z Bajusova.

A neskôr Fedorovi Vicovi znova umožnili aj návrat do Roháča, ale nesmel publikovať zbojníkov. Jánošík začal opäť vychádzať až po roku 1990 a po zániku Roháča satirické diela publikoval ďalej v periodikách Aréna, Mosty, Bumerang, či v rusínskch Narodnych novinkach.

Karikatúry a kreslené vtipy Fedora Vica publikovali aj v zahraničných periodikách, keď spolupracoval s českými Lidovými novinami. Fedor Vico získal cenu Slovenského literárneho fondu, výročnú cenu Českej únie karikaturistov, ako aj Cenu mesta Prešov.

Viac o Fedorovi Vicovi sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.