Stanislav Štepka o začiatkoch divadla. Jánošíka nám schvaľovali 10 rokov

Laureát, ktorého si vo štvrtok 14. novembra uctíme v Sieni slávy bude herec, režisér a zakladateľ Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka. Prevezme si slávnostné ocenenie a privítame aj jeho hostí sestry Norisové, Vieru Benedikovičovú a rodinu.

My sme sa ho pýtali na to, ako vlastne vznikol nápad na založenie divadla, na jeho začiatky a na to, čo pre neho znamená byť v Sieni slávy. Hneď na začiatku nás prekvapil tým, čím chcel byť.

Fotky zo Siene slávy si pozrite v našej galérii.

„Najprv som chcel byť záhradník, potom novinár. Novinárom som sa aj stal, ale hlavne ma lákalo divadlo. Päť rokov som učil slovenčinu a dejepis v Bojnej. Veľmi rád spomínam na tých žiakov, doteraz sme v kontakte,“ povedal.

Divadlo vyhralo

Divadelné dosky ho však lákali stále viac a viac. „Akoby mi hovorilo, aby som urobil niečo, čo bude ľudí zaujímať, čo bude veselé, vtipné, hádam nie hlúpe a bude tam miesto aj na rozmýšľanie. Tak som na tejto téme pracoval najprv v Radošine. Vymýšľal som kabaretné hry a tam som skúšal všetko možné,“ zaspomínal si.

Prvý úspech prišiel v podobe predstavenia Jánošík. Okolo toho bolo však veľmi veľa prekážok. V 70-tych a 80-tych rokoch to podľa neho nebolo vôbec jednoduché a keď chceli hrať, potrebovali povolenia.

„Na to, aby sme mohli hrať v divadlách a domoch kultúry, sme potrebovali schválenie. Schvaľovali to stranícke komisie. Jánošíka napríklad schvaľovali desať rokov. My sme ho medzičasom hrali tam, kde nepýtali schválenie. Napríklad v internátoch,“ prezradil.

Mnohí sa ho pýtali, čo bude robiť po revolúcii a po roku 1989. Stanislav Štepka mal jasnú odpoveď. „Ja som hovoril, to čo platí doteraz. Tém bude toľko, že mi to nevystačí ani na sto životov. A pokračujeme ďalej. Divadlo má veľký význam, lebo je živé. A to sa nedá nahradiť ničím,“ dodal.

Sledujte Sieň slávy so Stanislavom Štepkom vo štvrtok 13. novembra o 20.30 na Jednotke alebo ďalšie časti v našom archíve.