Ani chovatelia nevedia
Žiariaca biela farba koní je záhadou aj pre chovateľov.
Ako sa čistí biely?
Ako ju dosiahnuť, je tajomstvo tradície, o ktorej už veľa ľudí nič nevie:
„Postupom času sa zabúda na staré tradície čistenia bielych koní, ktoré kedysi ťahali delá v kavalérii v armáde.“
Poznanie pre ďalšie generácie
Farmárskej revue exkluzívne túto informáciu prezradil tréner a chovateľ koní Jozef Matloň, prečo sa pejkom v jeho stajniach srsť len tak ligoce:
„Také tajomstvo sa len tak neprezrádza.“
Napriek týmto slovám sa s tajomstvom krásnej bielej srsti koní Jozef Matloň podelil aj s divákmi:
„Chcem vám to ukázať pre ďalšie generácie a demonštrovať, ako je možné udržať bieleho koníka v čistote a ako ho očistiť.“
Rozprávkový slncový
Srsť bielych koní zvykne časom zožltnúť a len tak ľahko sa šampónom vyčistiť podľa chovateľa nedá:
„V niektorých krajinách ako napríklad v Poľsku sa ešte používa prípravok na bielenie plátna, ktorý sa dával do vody predtým, ako šli kone na svadbu.“
„S takou vodou sa kone pretreli a mali potom, keď slnko zasvietilo, vysoký lesk.“
Tak vznikol rozprávkový slncový kôň, keď sa od bielej srsti s vysokým leskom odrážali slnečné lúče.
Z bieleho čierny vraník
U nás ich však inak pripravujú a parádia podľa starého tajomstva, ktoré zachoval Jozef Matloň:
„Ak nás nik nenaháňa, koňa celého natrieme rozdrveným dreveným uhlím zmiešaným s vodou.“
Takto máme za chvíľu z bieleho zvieraťa zrazu čierneho vraníka:
„Mokrú zmes dreveného uhlia necháme na zvierati uschnúť.“
O chvost a hrivu prídu
Na druhý deň po zaschnutí uhlia sa srsť kefami riadne vykefuje a zažltnuté miesta sú biele:
„Chvost a hrivu bielych koní dreveným uhlím nenatrieme, lebo by ich to mohlo svrbieť.“
A koníka, ak niečo svrbí, začne sa v stajni obtierať, až by si hrivu aj chvost úplne vydrel:
„Stratil by tak svoju pýchu.“
Tajomný prípravok je teda drevené uhlie a ako sa nanáša a aj odstraňuje z bielych pejkov si môžete pozrieť z archívu RTVS bez reklám a zadarmo, alebo aj z videa. 25 50 75 90
