V stredoveku dochádzalo v Európe pravidelne k morovým nákazám, po ktorých nasledovali podľa historikov rovnako pravidelné vojny a hladomory.
Zemiakmi kŕmili len dobytok
History check: zemiaky.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Po morovej epidémii v 18. storočí sa rozhorel prvý vojenský konflikt v histórii ľudstva, ktorý je považovaný za prvý globálny v dejinách.
Šlo o známu sedemročnú vojnu medzi Veľkou Britániou a Francúzskom.
Ako pripomínulo vo vysielaní Rádio FM, zúčastnil sa ho aj francúzsky lekár Antoine-Augustin Parmentier, ktorý „pochopil obrovský potenciál zemiakov“.
V rubrike History Check FM totiž Jakub Drábik z Historického ústavu SAV vysvetlil, že zemiaky pestovali ako prví členovia kmeňa Inkov v Peru pred osem tisíc rokmi:
„Do Európy sa dostali z Južnej Ameriky až v 16. storočí.“
Najprv boli zemiaky považované za rastlinu, ktorá šíri malomocenstvo.
Preto nimi kŕmili iba zvieratá, teda svoj dobytok.
Najprv zachutili kráľovi
Až raz sa stalo, že francúzsky lekár a dietológ Antoine-Augustin Parmentier bol vo vojne uväznený, kde ho kŕmili najhoršou stravou určenou pre zvieratá a historik dodal:
„Sám bol prekvapený, v akom dobrom fyzickom stave po tejto strave bol.“
Preto sa v roku 1772 prihlásil do súťaže akadémie vied a umení, v ktorej bolo vo Francúzsku zadanie nájsť riešenie hladomoru.
A podľa Jakuba Drábika súťaž Antoine-Augustin Parmentier vyhral s návrhom pestovať zemiaky pre ľudí:
„Zemiaky začal propagovať a pripravil niekoľko receptov, vďaka ktorým presvedčil aj kráľa Ľudovíta XVI.“
Jeho manželka Mária Antoinetta udávala módne trendy a kvetmi zo zemiakov si zdobila vlasy.
Na Slovensku ako dodal historik bol prvý však niekto iný:
„O zemiakoch sa prvýkrát zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora vo svojom pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768.“
„Zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v Západnej Európe.“
„Jeden z nich Tomáš Šváby začal pestovať zemiaky vo Veľkej Lesnej.“
Zažehnali hladomor
Zrejme aj preto sa zemiakom hovorí na Spiši aj „švábka“ .
Začiatkom 19. storočia boli už zemiaky na Slovensku bežnou súčasťou jedálnička a pomohli zažehnať hladomor po veľkej epidémii cholery.
Pochúťka z jarných zemiakov vyrastá z predklíčených hľúz.
Tie sa vysádzajú po 30 dňoch od začatia klíčenia a sadbové zemiaky sa teda pripravujú už v predjarnom období.
Viac rád ako aj historických súvislostí si môžete vypočuť z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.