Brankovský vodopád v Nízkych Tatrách musíte v zime vidieť, je najkrajší

Na bočný hrebeň Národného parku Nízkych Tatier na hrebeň Brankov sa oplatí ísť aj v zime, lebo je menej navštevovaný, ale má nádherné výhľady a vyberiete sa tam aj s deťmi.

Liptov patrí k našim najnavštevovanejším turistickým regiónom.

Lákadlom je najvyšší vodopád Nízkych Tatier Brankovský s výškou 55 metrov a táto trasa prekvapí množstvom zaujímavých výhľadov na každú stranu.

Ako pre Televíkend vysvetlil Milan Kolčák z Informačného centra Ružomberka, dôvod zimnej turistiky okolo vodopádu je jednoduchý:

„Vodopád má málo vody. Namŕza preto do nádherných ľadových útvarov. Výstup sa dá zvládnuť aj s malými deťmi.“

Klope a kŕmi sa aj šiškami

Výstup až na hrebeň Brankov sa nám oplatí preto, že odtiaľ vidíme aj Vlkolínec či Malinô Brdo.

Milan Kolčák radí:

„Skúste trasu z Podsuchej, čo je časť Ružomberka a sú tam odstavné plochy na zaparkovanie auta. Trasu však môžete končiť aj inde. Využite preto autobusy. Potom sa môžete vybrať k vodopádu, hrebeňom prejsť cez Brankov na Ostrô a zísť v Bielom Potoku, čo je tiež časť Ružomberka.“

Ak po ceste nájdete pod smrekom „šišaté“ šišky, je vysoko pravdepodobné, že tam obeduje obľúbený lesný vtáčik ďateľ.

Ten sa v zime kŕmi semenami zo šišiek smrekov. Vieme o ňom aj vďaka typickému klopaniu do kôry stromov.

Ďobanie ďatľa. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Dokáže ďobnúť zobákom stokrát za minútu.

Preto Gregora Mareša zaujímalo, či ho z ďobania nebolí hlava a aký to má vplyv na jeho mozog.

Pre Rádio Slovensko zistil:

„Do drobných deformácii svojho tela dokáže rozptýliť až 99,7 percenta kinetickej energie. Ani zvyšné tri desatiny percenta energie nezasiahnu mozog. Kým sa k nemu táto energia dostane, rozloží sa medzi zobák, lebku a jazylku.“

Úplne k vodopádu nechoďte

Jazylka je kosť na krku medzi bradou a hrtanom. Podopiera jazyk a odstupujú z nej viaceré svaly. Skúmanie ďatľa si dali za cieľ čínski vedci. Gregor Mareš dodal:

„Vedci zistili, že pri ďobaní zobákom vzniká teplo, ktoré by mohlo mozog ďatľa zahrievať. Preto si ďatle robia v ďobaní prestávky. Výskum ďobania má využitie napríklad pre konštruktérov technologických zariadení od áut cez ochranné prilby, až po komunikačné a navigačné družice. Kolízie, ktoré hrozia na obežnej dráhe sú totiž najničivejšie, akým môžu byť ľudia vystavovaní.“

Všímať si šišky a trebárs vtáčiky na túre spolu s deťmi môže byť nielen poučné.

Ale v prírode je stále dobré mať oči otvorené, lebo ako upozornil Milan Kolčák pre Televíkend:

„V zime si treba dávať pozor, lebo z Brankovského vodopádu zmeneného na ľadopád zvyknú odpadávať kusy ľadu. Neodporúčam preto ísť až úplne k nemu.“

Zostup má aj výstup

Záverečná časť výstupu k ľadopádu je zaistená retiazkami, aby sa ľudia náhodou pri tom nepošmykli, čo by nemuselo dobre dopadnúť a preto nezabudnite aj na poistenie v horách.

Ak pokračujete ďalej až na vrchol Veľkého Brankova, budete odmenení nádhernými výhľadmi na Veľkú Fatru, Chočské vrchy, Nízke Tatry, lebo ako zdôrazňuje Milan Kolčák:

„Tá trasa nie je veľmi navštevovaná, ale výhľady stoja za námahu.“

Z Brankova (1177 m n. m.) vidíte najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok (1596 m n. m.) aj najvyšší vrch Malej Fatry Veľký Kriváň (1708 m n. m.).

Pri zostupe môžete vystúpiť ešte na vrch Ostrô (1067 m n. m.), o ktorom Milan Kolčák povedal:

„Výstup na Ostrô nie je taký ostrý a sú odtiaľ výhľady aj na Vysoké Tatry, či Kriváň. Potom zísť do Bieleho potoka je ťažšie. Zostup už ostrý je a šmýka sa.“

Čarovné zimné túry

Pri 12 km túre Podsuchá – Brankovský vodopád – Veľký Brankov – Ostrô – Brdisko – Biely Potok máte prevýšenie tisíc metrov.

Turistický čas je: 5 hodín a 40 minút, ale samozrejme nemusíte ísť až na takú dlhú túru.

Viac sa aj o iných čarovných trasách dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90