Terchovskú muziku zapísali už v roku 2013 ako svojráznu hudobnú tradíciu do zoznamu UNESCO nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
Terchovská muzika s dôkazom vo filme
Toto nehmotné kultúrne dedičstvo, ktorého zápis má 10 rokov, sa zachovalo aj vďaka filmu režiséra Martina Friča z roku 1935 o Jánošíkovi.
V zápise UNESCO sa píše:
„Terchovská muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívnym vokálno - inštrumentálnym prejavom.“
Ide teda o inštrumentálne obsadenie s malou dvojstrunou basou spolu s piesňovým repertoárom spojeným s ľudovým tancom terchovská krútená, čo je podľa zápisu:
„Čardáš s vlastným hudobným štýlom a interpretmi, ktorí ju pokladajú za kľúčovú súčasť svojej kultúrnej identity a produkt svojej duchovnej výbavy."
Zápisu UNESCO dopomohla jánošíkovská tradícia, ktorá má význam aj pre celú slovenskú kinematografiu.
Prvý slovenský film Jánošík režiséra Jaroslava Siakeľa z roku 1921 má viacero výnimočných vlastností.
Vznikol totiž vďaka americkým Slovákom, ktorí mali už skúsenosti s najpokrokovejšou americkou kinematografiou.
Najúspešnejším bol však až tretí film o Jánošíkovi od Paľa Bielika, ktorý bol už zvukový, farebný a širokouhlý.
Honorár mali sto korún na deň
Ešte druhý film Jánošík režiséra Martina Friča z roku 1935 objavil talentovaného Paľa Bielika a vyniesol ho do umeleckých kruhov.
Herec, režisér, scenárista Paľo Bielik v téme pokračoval a nakrútil najúspešnejšieho Jánošíka v roku 1963, ktorého videlo rekordných viac ako päť miliónov divákov.
Do hlavnej úlohy obsadil neherca a lekára Františka Kuchtu. Filmovanie zaujalo všetkých vtedajších Terchovčanov.
Pre Slovensko v obrazoch pamätníčka z tých čias Viktória Stašová, ktorá žije v Terchovej dodnes spomínala, že sa z výroby filmu veľmi tešili a pre záber urobili aj viac, než museli:
„Hádzali sa zo skaly dolu a boli by sa aj pozabíjali, dolu bola iba slama.“
Živo si aj po 60 rokoch od nakrúcania pani Stašová pamätá množstvo detailov aj o hercoch, ktorých vtedy obdivovali, k akým patril aj Dušan Blaškovič:
„V rieke sa bil Blaškovič, ktorý bol veľmi silný. My ženy sme tam utekali, aby sme si mohli tiež zahrať, aj keby nám nezaplatili, ale šli sme do Vrátnej.“
Pri záverečnej scéne popravy Jánošíka vytvoril Paľo Bielik dav až zo 600 komparzistov. Čo sa honorárov týkalo, 89 ročná Viktória Stašová dodala:
„Prišli filmári a zháňali ľudí. Dávali chlapom po sto korún na deň. Kto tam bol, každému za večer dali sto korún.“
Desať rokov príprav
Scenár pre nového tretieho Jánošíka písal Paľo Bielik desať rokov.
Mnohé z rekvizít pri nakrúcaní najúspešnejšieho filmu slovenskej kinematografie v Terchovej zostali.
Jánošíkovská tradícia je tu stále živá a v roku 2021 bola zapísaná do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Znalec miestnej histórie Marián Zajac tieto tradície dôverne pozná. Filmári po skončení nakrúcania tu nechali aj šibenicu, ktorá sa ešte dlho vynímala na horizonte Terchovej:
„Na Hrbatej vo Vrátnej zostal hostinec a aj ďalšie filmové kulisy. Už vo filme Martina Friča z roku 1935 hrala originálna terchovská muzika.“
Pri návšteve malebnej Terchovej objavíte aj symbolický rodný dom Juraja Jánošíka, keďže skutočne rodná chalupa zbojníka v osade Jánošov už neexistuje.
V symbolickom rodnom dome majú biele sochy Jánošíkovej rodiny v životnej veľkosti vytvorené 3D tlačiarňou.
RTVS online
Ďalšie pamiatky jánošíkovskej tradície si môžete pozrieť aj v Liptovskom Mikuláši.
Tu stojí bývalý župný dom, kde v roku 1713 súdili Juraja Jánošíka.
Múzeum Janka Kráľa má zasa v zbierkových fondoch z filmovania Paľa Bielika rad zaujímavých exponátov, o ktorých lektorka Martina Perečková prezradila:
„Máme tu kostým Jánošíkovej frajerky, ktorú hrala operná speváčka Lucia Poppová, či kabanicu, čo patrila Hrajnohovi, ktorého hral Ctibor Filčík.“
Opatrujú tu aj ďalšie filmové rekvizity ako mučidlá, či legendárny hák použitý v poslednej tragickej scéne, na ktorý zbojníka zavesili a predtým hlavný hrdina povedal známe slová:
„Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!“
Viac sa o pamätných miestach spätých s jánošíkovskou tradíciou dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
