S vysielaním televíznych pondelkových inscenácií sme začali pred 65 rokmi

V spomienkach staršej generácie televíznych divákov nielen na Slovensku, ale aj v Česku zostávajú pondelkové inscenácie vysielané zo štúdia Slovenskej televízie z Bratislavy.

Emeritný archivár Milan Antonič

Náš emeritný archivár STV – RTVS Milan Antonič k tomu povedal:

„Začiatok tradície bratislavských pondelkov môžeme datovať 12. januárom 1959, kedy sa odvysielalo prevzaté predstavenie činohry Slovenského národného divadla – Bertolt Brecht: Život Galileiho v réžii Tibora Rakovského s Viliamom Záborským v titulnej úlohe.“

Z dnes už neznámych dôvodov sa pôvodne plánovalo prevziať toto predstavenie už 31. októbra 1958, k čomu Milan Antonič dodal:

„Z neznámych príčin sa však neuskutočnilo.“

Prvá v televízii Marína Kráľovičová

Ako emeritný archivár STV - RTVS Milan Antonič vysvetlil, každodenné televízne vysielanie sa tiež malo začať už 29. decembra 1958:

„Reálne sa každodenné vysielanie začalo až od 1. januára 1959.“

Informáciu Milan Antonič upresnil:

„Predstavenie Život Galileiho bolo po televízno-režijnej stránke pripravené na vysielanie a tak sa po definitívnej stabilizácii vysielacej schémy v pondelok 12. januára 1959 aj odvysielalo.“

Slová emeritného archivára STV – RTVS dávajú na správnu mieru historické súvislosti, keď sa doteraz v tejto súvislosti niekedy uvádzal nesprávny dátum 29. december 1958.

Z hercov Elo Romančík

Prvými hercami účinkujúcimi v televízii boli Mária Kráľovičová a Elo Romančík už 15. mája 1957. Vtedy ich režisér Ján Roháč obsadil do hlavných postáv inscenácie Do videnia, Lucienne! Bratislavské štúdio Československej televízie inscenáciu odvysielalo naživo z divadla.

Od začiatku vysielania štúdia Československej televízie (ČST) v Bratislave 3. novembra 1956 jeho tvorcovia „bojovali“ za väčší podiel v celoštátnom vysielaní.

Na konci roka 1958 sa rozhodlo, že ČST bude vysielať aj v pondelok, čím sa od roku 1959 stalo televízne vysielanie pravidelným počas sedem dní v týždni.

Snahu štúdia ČST v Bratislave archivár Milan Antonič pripomenul slovami:

„Pražské vedenie ČST rozhodlo, že ak sú Slováci stále nespokojní so svojim podielom vo vysielaní, tak nech im patrí celý pondelok.“

Bratislavskí televízni pracovníci stáli pred veľkou výzvou - v divadlách sa v tento deň nehralo, múzea i výstavy boli zatvorené, čiže po kultúrnej stránke to bol takpovediac „tichý“ deň.

Príležitosti sa chopili, zrodili sa televízne pondelky a s nimi aj legendárne televízne inscenácie.

Do videnia, Lucienne!

Emeritný archivár Milan Antonič poukázal na to, že najmä v začiatkoch panovala zo strany divadiel obava z negatívneho vplyvu televízneho vysielania na ich činnosť.

Čas ale ukázal, že opak bol pravdou a možno povedať, že aj vďaka televízii sa prejavila vlna zvýšeného záujmu ľudí o divadelnú kultúru, čo Milan Antonič doplnil slovami:

„Obrovský prínos bratislavských pondelkov vidím najmä v tom, že postupne sa špičková kvalita svetovej i našej dramatickej tvorby respektíve dramatizácia hodnotných prozaických diel v podaní elity slovenského divadelníctva dostala zásluhou televízneho vysielania do takmer všetkých kútov Československa.“

„Obrazne povedané, aj babička v hociktorej dedinke s dosahom televízneho signálu mohla byť každý pondelok ´v divadle.“

Vďaka televíznej obrazovke a najmä tvorivým bratislavským tímom sa každý pondelok do slovenských a českých domácností dostávali klenoty svetovej dramatickej tvorby, ktoré vychovávali a vzdelávali desaťtisíce divákov akoby z učebnice svetovej literatúry.