Mladá vedkyňa Veronika Cyprichová z Ústavu laboratórneho výskumu geomateriálov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vytvorila s architktom Jurajom Harišom projekt na pestovanie húb v mestskej farme. Moderátorovi a reportérovi Michalovi Slaničkovi prezentovala v Slovensku v obrazoch dámsku kabelku vytvorenú z kože z húb.
Huby majú totiž blízko ako k zvieratám, tak aj k ľuďom a teda úplne to rastliny nie sú: „Fascinuje ma, že huby majú schopnosť v prírode všetko recyklovať. Bez húb by sme mali planétu plnú organického odpadu. Huby sa dajú využiť v gastronómii, lebo sú veľmi chutné, ale sú plné zaujímavých a liečivých látok. Dajú sa využiť aj na stavebné materiály, či plasty, dokonca aj v textilnom priemysle.“
Veronika Cyprichová a huby
Dôležté na produktoch vytvorených z húb je fakt, že sú vysoko ekologické. Výrobky z nich sú biologicky degradovateľné, teda sa rozkladajú. Súčasná šialená doba plastová škodí životu. Navyše, keďže huby majú blízko k zvieratám a k človeku, pričom sa dá z nich vyrobiť koža.
A z tej kože aj kožené výrobky. Konkrétne ako Veronika Cyprichová vysvetlila, ide o podhubie: „Mycélium čiže podhubie, ktoré väčšinou nevidíme, lebo je pod zemou, sa v experimente využíva na výrobu hubových materiálov. Koža z neho je veľmi pevná a kabelka z kože, ktorú sme získali z huby reishi, na Slovensku známej v lesoch ako leskokôrka, má schopnosť vytvárať druhotné mycélium. Každá huba nemá túto schopnosť, čiže kožu nevyrábame z dubákov a ani zo šampiňónov.“
Na sociálnej sieti Veronika Cyprichová už prezentovala aj vlastnoručne vyrobenú vestu z kože húb a napísala k tomu vysvetlenie: „Reálne nosím na chrbte kus prírodného materiálu, ktorý vzniká výnimočným spôsobom pomocou mycélia v súlade s prírodou a extrémne pomalým, neekonomickým, semikontrolovaným procesom. Ďakujem život, že môžem také veci sledovať, vyrábať, pochopiť prírodu a inšpirovať sa, čoho je schopná.“
Zostávajú nepreskúmané
A hoci Veronika Cyprichová priznáva, že ide o neekonomický dlhotrvajúci cyklus, kým sa takáto koža vytvorí, vzniká tak nádej pre ochrancov zvierat, že možno ich nebude nutné zabíjať pre výrobu módnych výrobkov: „Špecifické mycélium využíva pletivo, aby sa huba ochránila a vytvára pokožku. Trvá to šesť až osem týždňov, kým sa tá pokožka vytvorí.“
Leskokôrka sa nachádza bežne v našich lesoch v Karpatoch a veronika Cyprichová vysvetľuje, že druhotné mycélium majú schopnosť vytvárať drevokazné huby „a ešte je veľmi veľa húb, ktoré nie sú preskúmané, čiže môžeme nájsť aj nové typy materiálov a nové druhy kože.“
Šperkárka z Londýna
V Slovensku v obrazoch Michal Slanička predstavil aj ďalšiu mladú slovenskú teraz umelkyňu šperkárku Martinu Kociánovú, ktorá je súčasťou umeleckej rezidencie britského módneho návrhára Alexandra McQueena. Martina Kociánová vyštudovala šperkársku vysokú školu v Londýne a pri hľadaní identity si spomenula na tradičné slovenské hubárčenie a začala s experimentálnym biodizajnom, pričom navštevuje hubársku farmu Veroniky Cyprichovej. Pre Slovensko v obrazoch Martina Kociánová dodala: „Huby ma inšpirujú a vyrábam z nich šperky, ale aj sochy z hubového materiálu.“
Škatuľka na šperky
Vytvorila škatuľku na šperky z materiálu, ktorý bol vypestovaný z podhubia a na dotyk pripomína polystyrén, ale je ekologický a biodegradovateľný. Prípadne Martina Kociánová vytvorila náhrdelník „z ozajstných kryštálov. Kryštály som rozrezala, vydlabala a potom som do nich vložila hríb, ktorý určitý čas rástol, potom prestala vznikol šperk, ktorý predstavuje galaxiu, v nej sú planéty a ke´d sa na ne pozriete z blízka, ide o mikroorganizmy, ktoré vyzerajú ako naša planéta z diaľky“.
Unikátny náhrdelník
Vedkyňa Veronika Cyprichová chápe podhubie ako „prírodnú 3D tlačiareň,“ pričom si myslí, že sa pomocou húb bude dať vyrobiť možno aj lepší materiál ako klasická koža zo zvierat: „Vieme sa priblížiť ku koži, ktorá má vlastnosti ako koža zvierat. Pri ďalšom výskume možno v spojení so zahraničnými skúsenosťami, ke´dže na Slovensku táto oblasť ešte nie je tak dôkladne preskúmaná, možno vytvoríme materiál, ktorý predčí kožu zo zvierat.“
Viac sa o unikátnom výskume a jeho možnostiach v oblastiach rozličného využitia dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
