Robíte na Vianoce čuše, hičkoše, nočky, trepanky? Viete, odkiaľ prišli halušky?

Halušky na rôzne spôsoby sú našou ikonickou gastronomickou pochúťkou naprieč slovenskými regiónmi.

Aj staršie receptúry

Z pohľadu dejín najmä tie bryndzové halušky, ktorými sa radi hrdíme, že sú našim národným jedlom, prišli k nám len nedávno. 

Etnologička Katarína Nádaská Dámsky klub začala so staršou históriou: „Jedna zo starších receptúr na halušky je veľmi jednoduchá. Stačí hladká múka, vajíčko, trochu mlieka a urobilo sa cesto.“

Haluškáreň zrýchlila varenie

Z takto vyrobeného tuhšieho cesta sa priamo z lopárika pomocou noža hádzali vyrezané halušky rýchlymi pohybmi do hrnca s vriacou vodou, kým gazdinky dostali pomocníka v podobe haluškárne.

Etnologička Katarína Nádaská vyratúvala aj množstvo známych receptúr, ako u nás postupne vznikali:

„Halušky sa konzumovali ako hlavné jedlo. Napríklad strapačky s kapustou kyslou alebo aj so sladkou, ktorá sa opražila, čo bolo obľúbené hlavné jeslo. Potom aj na sladko halušky s lekvárom, ale aj s makom či s tvarohom. Niekde dávali tvaroh aj mak a lekvár, prípadne sa sladilo s troškou medu, lebo cukor sa nepoužíval.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Haluškáreň výrobu zrýchlila a tak sa halušky stali aj prílohou k mäsu, či k rôznym omáčkam, pričom etnologička Katarína Nádaská spomenula aj to, ako prešli do tradície: „V čase pôstu sa začali pripravovať pôstne holé halušky pokvapkané len rastlinným olejom, čo bolo pôstne jedlo.“

Ako k nám prišlo Valašské právo

Bryndzové halušky, ktoré vnímame ako národné jedlo, prišli k nám až s používaním zemiakov v kuchyni.

Zemiaky sme však začali využívať na pokrmy až pomerne neskoro v druhej polovici 19. storočia, hoci bryndzu sme podľa Kataríny Nádaskej poznali o niečo skôr:

„Bryndza je po rumunsky syr, čo nás odkazuje na 17. storočie, ba aj skôr, kedy k nám prichádza špecifická pastierska valaská kultúra z Rumunska.“ Valašské právo vydal už v 15. storočí v roku 1474 kráľ Matej Korvín pre oravských a liptovských Valachov.

Šlo o súbor právnych noriem a zvyklostí, keď boli nekočovní pastieri oslobodení od poddanských povinností, či platenia neskoršieho cirkevného desiatku a roboty, za čo strážili cesty, hranice a vykonávali vojenskú službu.

Takže recept na bryndzové halušky v terajšom prevedení poznáme až od konca 19. storočia, ako Katarína Nádaská zdôraznila: „Na Liptove, na Kysuciach a na Orave sa začali bryndzové halušky tešiť obrovskej popularite ako pomerne jednoduché, ale veľmi sýte jedlo.“

Z hlbokej spoločnej misy

Napriek tomu podľa etnologičky aj tu sú recepty niekedy rôznorodé: „Niekde sa bryndza rozrábala so smotanou, ale inde to mali ľudia radi tak, že dokonca voda z halušiek, v ktorej sa varili, tak ju bola škoda vyliať, nuž sa použila na rozrobenie bryndze.“

Spôsob stolovania bol však podľa Kataríny Nádaskej viac-menej rovnaký, lebo kedysi sa bryndzové halušky pripravované zo zemiakov a múky, ale aj halušky pripravené len z múky jedli z jednej spoločnej misy: „Misy boli pritom hlboké, aby sa dalo poriadne načrieť.“

Samozrejme, že halušky sa robia aj na Vianoce, keď ich gazdinky pridávajú ako prílohu do sviatočnej kapustnice. Halušky sú našim tradičným jedlom po celý rok.

Viac sa o príprave halušiek na rôzne spôsoby či už zo zemiakmi, alebo len s múkou a či s bryndzou či bez nej dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.