Tak, ako si dnes nevieme predstaviť hlúčik prázdninujúcich detí posedávajúcich v parku bez mobilných telefónov v rukách, tak isto neodmysliteľne patril k letu ikonický plastový model tatrovky brázdiaci ulice sídlisk socialistického Československa.
Za dvadsať rokov v krajine vyrobili milióny oranžových vyklápacích áut. „Autíčok Tatra 138 sme vyrobili viac ako milión dvestotisíc na jednej forme," hovorí pre dokumentárny seriál RTVS Fetiše socializmu Jiří Otlík, bývalý zamestnanec závodu štátneho podniku Lisovne nových hmôt v Chuchelnej na severnej Morave.
„Tatrovka bola obľúbená a všetky deti sa s ňou chceli hrávať,“ hovorí Pavol Veselovský, muž, ktorý si kedysi oranžové vyklápacie auto zahrabal do piesku. Jeho príbeh, ako aj celú epizódu dokumentu Fetiše socializmu, si môžete pozrieť v našom archíve.
Výmenný obchod na dvore pred bytovkou
Okrem tatrovky sa mimoriadnej popularite tešili aj céčka z farebnej plastovej hmoty, ktoré v tom čase zbieral a vymieňal takmer každý. Pôvodne išlo o ozdobu na minisukňu, neskôr sa z tohto šialenstva stalo medzi deťmi dokonca akési neoficiálne platidlo.
„Dalo sa s tým hrať a aj nadväzovať priateľstvá. Hral sa napríklad horný dvor s dolným: Kto vyhrával, kto bol šéf skupiny, kto mal najviac, kto mal najväčšiu farebnú škálu, kto mal priesvitné céčko s bublinkami vnútri, to už bol úplný vrchol," spomína si na plastoví ošiaľ Katarína Mičíková vo Fetišoch socializmu.
Boli však céčka fenoménom doby charakteristickým pre socializmus? „Nemyslím si, že to je špeciálny fenomén doby, alebo špeciálny fenomén Československa, napríklad v staroveku deti určite zbierali blyštiace sa kamienky a bola to pre nich rovnaká vášeň a rovnaká vzácnosť," hovorí odborníčka na marketing Simona Bubánová.
Zbierali ste aj vy legendárne céčka? Aj na tento ošiaľ si môžete zaspomínať v našom archíve.