Podľa výskumov sa najvyššia miera osamelosti počas pandémie ukázala u detí a mladých ľudí.
Osamelosť je psychická ťažkosť
Informovalo o tom Rádio Regina Východ v rubrike Dobrá rada nad zlato. Osamelí ľudia majú častejšie psychické ťažkosti. Dopady osamelosti sú:
- ovplyvňuje imunitu
- vytvára hormonálnu nerovnováhu
- spoluvytvára tráviace ťažkosti
- negatívne ovplyvňuje spánok
poradna_dusevne_problemy_u_deti
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Deti sú frustrované a pesimistické, zaťažujú ich už aj bežné problémy.
Zadefinujme problém
Čo vtedy pomáha? Ako ošetriť negatívne pocity? Danuši Reginovej odpovedala psychologička Eva Fazekášová:
„Treba si všímať dieťa a komunikovať. Nechať ho rozprávať o tom, nielen čo zvládlo, ale čo ho trápi. Pokiaľ je zadefinovaný problém, tak sa snažiť mu predchádzať a pozrieť sa, čo ho vyvoláva."
Rodičia by sa mali v prvom rade snažiť, aby dieťa mohlo uniknúť nepríjemným situáciám. Podľa psychologičky Evy Fazekášovej je potrebné:
„Dať pomocnú ruku. Keď sme sa pokúsili o prvú pomoc, treba sa pozrieť na to, ako to dokážeme vyriešiť."
Každý musí pomôcť
Ak je možné, natrvalo alebo aspoň čo na najdlhší čas odstrániť príčinu, prečo je dieťa v strese a upadá do depresívnych nálad:
„Celá rodina musí priložiť ruku k dielu."
Ak sa to podarí, potom dieťa učme emočne zvládať také situácie:
„Naučiť ho, ako pocitmi reagovať na danú situáciu."
Musíme dieťaťu vysvetliť, že má právo sa tak cítiť, je to normálne a prirodzené. Podľa psychologičky Evy Fazekášovej je dôležité uvoľniť napätie:
Ponúkať alternatívy
„Trebárs aj plačom, alebo, že dieťa niektoré činnosti odmietne."
Aj takú reakciu treba prijať:
„Ako prvá reakcia odznie, treba ponúkať alternatívy: Poďme to robiť inak, spoločne. Nájsť toho, kto by vedel pomôcť. Ak je to dlhodobejšie, vyhľadajme odborníka."
Na pocity osamelosti a s tým súvisiace psychické ťažkosti sú odpoveďou kvalitné emocionálne vzťahy:
„Tam, kde v rodine vládne harmónia a jeden druhého si všímajú, ak nejaká aktivita vypadne, hľadá sa konsenzus, aby trávenie spoločného času bolo zmysluplné."
Podľa psychologičky ide o to, aby rodič neprestal komunikovať.
Samota nič nevyrieši
Dieťa nech neprestane komunikovať so súrodencom alebo s rodičmi, lebo v samote nič nevyrieši:
„Ak je dieťa utiahnuté, smutné, tak sa pozriem, koľko trávi času fyzickou aktivitou. Poďme spoločne na prechádzku, zacvičiť si, vráťme sa k spoločenským hrám."
Môžeme podľa psychologičky povedať priamo:
„Čo by ťa tešilo, čo by si rád robil?"
Eva Fazekášová zdôrazňuje:
„Potom dieťa neodmietať, že toto sa teraz nedá, na to nemám čas. Ak ponúkam aktivitu, tak sa musím zapojiť."
Vráťme sa k aktivite
Ak nie celá rodina, tak aspoň jej časť. Rodina bežne mala svoje rituály a režim. A zrazu tie aktivity vypadli. Preto ak dieťa nereaguje, treba sa k nim vrátiť. Eva Fazekášová dodáva:
„Treba sa možno pozrieť aj na stravovacie návyky, či nie sú v našej rodine iné."
Dieťa sa prejedá a možno preto je v apatii, preto nechce fyzickú aktivitu. Čo sme nemohli robiť spoločne, vráťme sa k tomu.
Napĺňať všetko, čo sa nám bežne nedostávalo, teraz je na to priestor:
„Zapájať dieťa viac možno aj do bežných domácich prác."
Tešiť sa z maličkostí
Doteraz sme na to nemali čas, dieťa nemalo čas a zrazu je na to čas. Psychologička radí byť za to zároveň vďační. Ukázať, aký je pomocník, aký je právoplatný člen domácnosti. Tešiť sa z maličkostí a toto musí rodič dieťaťu ukázať. Ak je rodič rozladený, nervózny a nevie sa tešiť:
„Ťažko pomôže svojmu dieťaťu."
Pomôže odľahčenie, humor, ukázať dieťaťu, že nič hrozné sa nedeje:
"Že je nejaká doba, ktorú musíme nejakým spôsobom stráviť a život sa potom vráti do bežných koľají. Ak je dieťa sústavne v depresii a rodič rieši nejaké hoaxy, aké číta alebo nejaké trápne teórie a sám je zneistený, túto neistotu jednoznačne prenesie aj na dieťa."
Foto: TASR
