Proces očkovania rozhýbali kiahne, ktoré zabíjali najmä deti

Oto Karol Moller patril v Uhorsku k najvyhľadávanejším lekárom. Keď v roku 1707 vypukla v banských mestách morová epidémia, odporučil zaviesť niekoľko opatrení, ktoré mali zastaviť šírenie zákernej choroby.

Moller odporúčal „vydymovanie“ priestorov pomocou borievkového a jedľového dreva, ktoré slúžilo najmä ako prevencia. Na liečbu používal v octe macerované borievkové plody. 

Prášok z jednorožca

Bohatšia časť obyvateľstva si mohla v tom čase dovoliť predpísať bezoárovú tinktúru, používal sa však aj prášok z narvala – morského cicavca, ktorý žije v Severnom ľadovom oceáne.

V tom čase sa slovo narval skloňoval len veľmi málo, prípravok bol známy ako prášok z jednorožca.

V 18. storočí zúrili na Pohroní a Turci aj kiahne. Bola to jedna z chorôb, ktorá sa dala aj jednoznačne diagnostikovať. Kiahne trápili najviac detských pacientov a často viedli aj k smrti.

Televízna Regina každý pracovný deň na Dvojke

Z historických záznamov vyplýva, že kiahne sa u jednoduchého obyvateľstva poriadne neliečili, úmrtnosť bola medzi pätnástimi a štyridsiatimi percentami.

Už v tomto období sa objavili prvé pokusy očkovania. Za priekopníčku vo vakcinácii sa v našich dejinách považuje Mária Terézia.

Prvýkrát sa očkovalo v roku 1768 a prvými zaočkovanými boli synovia panovníčky. Povinné očkovanie sa pre bežných ľudí zaviedlo až oveľa neskôr.

25 50 75 90