Umelé vyvolávanie strachu je hlavným nástrojom extrémistov, tvrdí odborník

Hnev, strach, nenávisť či pocit falošného ohrozenia. Negatívne emócie v ľuďoch vyvolávajú strach a nútia ich myslieť a konať často iracionálne.

„Človek evolučne dával nevedome najväčší dôraz takým podnetom, ktoré vyhodnotil ako ohrozujúce...

Je to vlastne prirodzené,“ vysvetlil pre Rádio_FM Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť a kritické myslenie.

S týmto vedomím pracujú aj rôzne extrémistické skupiny či manipulátori, ktorí chcú v spoločnosti vyvolať umelý strach.

„To, čo si myslíme o svete, je častokrát ovplyvnené nie tým, čo sme sa dozvedeli, ale ako sme sa cítili, čo sme prežívali a aké emócie sa v nás upevnili,“ popísal Kriššák.

Vysvetlil, že na takomto princípe fungujú aj rôzne algoritmy, napríklad na sociálnych sieťach.

Vďaka tomu sa ľuďom častejšie zobrazujú negatívne či dokonca nepravdivé správy, ktoré majú posilniť negatívne emócie a strach.

Silný nástroj kontroly

Odborník vysvetľuje, že vystrašení, nahnevaní či nenávidiaci ľudia sú ľahkým terčom manipulátorov.

Vďaka pocitom ohrozenia a nenávisti ich totiž dokážu pomerne jednoducho kontrolovať.

To sme zažili napríklad počas pandémie, či dnes, keď niektoré skupiny vyvolávajú strach z medveďov či dokonca z inakosti.

„Umelé vyvolávanie hnevu proti ľuďom, ktorí sa snažili šíriť osvetu na Slovensku, realizovali rôzni extrémisti.

Konšpiračné teórie sa o tom šírili a vo výsledku sme mali veľmi polarizovanú spoločnosť, kde nejaká časť uverila, že vakcíny sú napríklad nástroj na zavedenie čipov,“ uviedol Kriššák.

Je mimoriadne dôležité vedieť rozoznať komunikačné fauly, ktoré majú za cieľ manipulovať s ľudskými emóciami.

Nenávisť totiž nezostáva len v online priestore, ale stále častejšie sa dostáva do skutočného sveta.

25 50 75 90