Poznáte príbeh, ako americký mafián Al Capone prišiel o životný biznis?

V roku 1919 na nátlak rôznych občianskych skupín v USA prijali tzv. Volsteadov zákon o zákaze alkoholu.

Dielo Jacka Londona inšpirovalo

Ľudia protestovali proti predaju alkoholu, na čo využívali vtedy aj dielo už mŕtveho, ale stále populárneho spisovateľa Jacka Londona (1876-1916).

Vyliečený alkoholik Jack London v autobiografickom románe Majster alkohol opísal detailne účinky vplyvu alkoholizmu na človeka a vznik vnútorných démonov u závislých osôb:

„To boli chlapi! Dokazovali to tým, ako vedia piť. Pijatika bola znakom chlapskosti. A tak som pil s nimi, dúšok za dúškom.“

Zakázané ovocie najlepšie chutí. Spolky striedmosti dosiahli zavedenie prohibície v USA, ale zakrátko zločinecké gangy začali s pašovaním alkoholu, na ktorom rýchlo rozprávkovo bohatli.

Najsilnejšieho šéfa mafie Al Caponeho sa podarilo usvedčiť a uväzniť v Alcatraze až v roku 1931 za neplatenie daní, lebo vďaka jeho majetku ho justícia nedokázala usvedčiť za násilné trestné činy.

Zatiaľ Amerika v roku 1930 mala viac ako 70 percent väzňov odsúdených za trestné činy súvisiace so zákazom alkoholu a situácia v spoločnosti bola už neúnosná.

Keď 5. decembra 1933 definitívne skončila prohibícia, v USA bolo trikrát viac tajných barov, než koľko ich bolo verejných do roku 1919.

Tento Volsteadov zákon pomenovaný podľa vtedajšieho republikánskeho kongresmana Andrewa Volsteada zakazoval výrobu, dovoz a predaj, ale aj nalievanie nápojov s obsahom alkoholu vyšším než pol percenta.

Zákon sa netýkal konzumácie a skladovania alkoholu v domácnosti pre vlastnú spotrebu. Povoľoval aj malé množstvá alkoholu na lekárske účely, či omšové víno.

Sankcie za porušenie boli prísne a už pri prvom prehrešku hrozilo 1000 dolárov pokuty či mesiac väzenia.

Dodnes známe mafiánske filmy

Po opätovnom schválení opatrenia v Senáte a Kongrese zákon prezident USA Woodrow Wilson odmietol podpísať. Snemovňa jeho veto prelomila 28. októbra 1919. Zákon vstúpil do platnosti 17. januára 1920, keď uplynula predpísaná ročná lehota od jeho ratifikácie.

V reakcii na prohibíciu vzniklo množstvo ilegálnych barov, pre ktoré sa vžil názov „speakeasy“ na základe inštrukcií barmanov, ktorí radili zákazníkom, ako sa správať nenápadne, aby nepútali pozornosť prohibičných agentov.

Do baru sa bolo možné dostať len na pozvánku či prostredníctvom dohovoreného hesla. Jednotlivé nápoje mali krycie názvy. Poočet takýchto barov sa v New Yorku odhadoval koncom 20. rokov 20. storočia na 32-tisíc.

Poznáme tieto praktiky vďaka množstvu mafiánskych filmov z tohto obdobia.

V roku 1929 krátko po svojom nástupe do funkcie prezident USA Herbert Hoover založil komisiu, ktorá mala za cieľ preskúmať efektivitu prohibičných opatrení.

Národná komisia pre zákonné dodržiavanie a presadzovanie zákona dostala podľa svojho šéfa neoficiálne meno Wickershamova komisia. Podľa jej zistení prohibícia zvýšila konzumáciu alkoholu, korupciu a pašeráctvo.

K rozhodnutiu ukončiť prohibíciu prispela aj veľká hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 1929.

Metla ľudstva

Ekonomiku oslabil aj výpadok príjmov z daní za oficiálne vyrábaný alkohol.

Proti prohibícii sa v roku 1932 postavil demokratický kandidát Franklin Delano Roosevelt, ktorý vo voľbách porazil republikána Hoovera a pripisuje sa mu výrok:

„Je čas dať si pohár piva.“

V priebehu roku 1933 jednotlivé štáty ratifikovali 21. dodatok Ústavy USA, ktorým sa rušil 18. dodatok a 5. decembra 1933 ho ratifikoval Utah ako 36. štát. Tak ho schválilo 75 percent obyvateľov USA.

V niektorých oblastiach USA, napr. v štáte Tennessee alebo v Las Vegas, platia obmedzenia týkajúce sa alkoholu dodnes.

Skúsenosti s prohibíciou má viac štátov, napríklad v bývalom Sovietskom zväze sa v roku 1985 snažil bojovať proti alkoholizmu Michail Gorbačov. Prohibíciu zrušili aj vo Fínsku už pred viac ako 90-timi rokmi, ale niektoré obmedzenia tam platia dodnes.

Predaj alkoholu počas volieb bol obmedzený aj v Československu, dokonca aj počas parlamentných volieb v roku 1992.

Česká republika zasa dočasne obmedzila predaj alkoholu s obsahom 20 a viac percent 14. septembra 2012 v reakcii na tzv. metanolovú kauzu.

Pri nej sa v Česku rozšíril alkohol s obsahom metylalkoholu, pričom 47 ľudí v ČR zomrelo a traja ďalší v Poľsku.

A mnoho ďalších osôb má následkom konzumácie metanolu trvalo poškodený zrak.