HISTÓRIA

Túžil po olympiáde

Spomedzi 102 adeptov bol najlepší, a tak po skončení vysokej školy a absolvovaní vojenskej služby v roku 1966, odštartoval svoju športovú novinársku kariéru s rozhlasovým mikrofónom. V roku 1970 prestúpil do televízneho štúdia Košice, v ktorom pôsobil šesť rokov.

Ako sám s humorom spomína, po čase ho prestalo baviť posielanie 30-sekundových šotov o vodnom póle, kým jeho kolegovia z Bratislavy chodili na olympijské hry. Následne sa presťahoval do Bratislavy. Ihneď sa dostal na vytúžený športový sviatok pod piatimi kruhmi.

Jeho prvou olympiádou boli zimné hry v Innsbrucku 1976, na ktorých sa mu naskytla príležitosť komentovať aj zlatú jazdu fenomenálneho domáceho zjazdára Franza Klammera. V tom istom roku cestoval aj na olympiádu do Montrealu, kam sa dostal vďaka náhode. Pražský kolega, ktorý bol pôvodne nominovaný do televíznej výpravy, totiž ochorel, a tak namiesto neho poslali Jána Lacka.

Zverili mu aj komentovanie jazdeckých súťaží. Koňa naposledy videl v rodnej obci, ale inak o tomto športe nemal ani potuchy. A tak sa musel naučiť všetky jazdecké termíny, pravidlá a iné fakty, aby obstál aj pred odbornou verejnosťou. Keď videl, že mu to ide, povzbudilo ho to aj pri štúdiu detailov iných športových odvetví, ktoré sa neobjavovali na obrazovke tak často ako futbal či hokej.

Postupne sa jeho záber rozširoval aj o sledovanejšie disciplíny, ako je gymnastika či zjazdové lyžovanie. Alpské svahy a doliny mal prelúskané lepšie ako tie slovenské, pretože sa tam preháňala lyžiarska elita. Aj preto televízne prenosy zo svetových pohárov komentoval práve Ján Lacko.

Umenie mlčať

S jeho menom bol najmä v 80. rokoch 20. storočia spojený aj hokej. Komentoval stovky prenosov nielen z domácej ligy, ale aj z majstrovstiev sveta, všetky ročníky Kanadského pohára a zápasy z ďalších medzinárodných podujatí. Bol pri tom, keď československí hokejisti v roku 1985 oslavovali v pražskej športovej hale titul majstra sveta a o tri roky neskôr, na to istom štadióne ohlasoval druhý federálny titul pre VSŽ Košice.

Ján Lacko prechovával úctu k základnému nástroju každého rozhlasového či televízneho komentátora – jazyku. Vyznačoval sa kultivovaným prejavom a ovládal aj náročné komentátorské umenie: umenie mlčať. Pauza v pravú chvíľu totiž zapôsobí viac ako vodopád slov. V tom si bral príklad od svojho kolegu Karola Poláka, na ktorom obdivoval jeho schopnosť povedať správnu informáciu v pravú chvíľu.

Jánov Lackovi sa dostalo aj odborného uznania za jeho televízne účinkovanie, keď ho vyznamenali ocenením Vzorný pracovník Ministerstva kultúry. Na sklonku svojho pôsobenia v Slovenskej televízii bol dva roky šéfredaktorom športovej redakcie, keď mu po novembri 1989 dala v hlasovaní dôveru väčšina kolegov. Keď v roku 1992 odchádzal z STV, mal na konte účasť na siedmich olympijských hrách, z toho štyroch zimných.

Potom pracoval ešte desať rokov ako športový redaktor v rádiu Twist a v tejto pozícii absolvoval aj dve ďalšie olympijské hry: v Sydney 2000 a zimnú v Salt Lake City 2002.