HISTÓRIA

Účinkoval v rozhlasových inscenáciách

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Bol jedným z prvých členov detskej dramatickej družiny v rozhlase a účinkoval v nedeľných rozhlasových rozprávkach. Od detstva však inklinoval aj k športu, čo vzhľadom na rodinné zázemie nebolo prekvapujúce.

Jeho otec hral futbal za 1. ČSŠK Bratislava a aj syna k nemu viedol. Mladý Karol Polák to ako brankár dotiahol do ligového dorastu ČH Bratislava. Neskôr prešiel pod vysoké koše a hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu.

Popri športovom koníčku rozvíjal svoje hudobné nadanie na konzervatóriu, kde študoval operný spev.

Študoval aj na divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Popri štúdiu si privyrábal konferovaním v Divadle hudby a ako externista čítal nočné správy v rozhlase.

V televízii strávil 34 rokov

Po skončení vysokej školy nastúpil v roku 1958 do televízie ako výpomoc. V Československej televízii napokon ostal 34 rokov.

Hoci jeho televízne začiatky neboli spojené so športovým vysielaním, ale so spravodajstvom, vďaka svojmu záujmu o šport sa čoraz častejšie objavoval športových prenosoch.

Po prvýkrát to bolo v roku 1959, keď komentoval krasokorčuľovanie. Následne počas celej svojej kariéry sprevádzal televíznych divákov prenosmi z tohto športu z dvadsiatich šiestich majstrovstiev sveta a tridsiatich majstrovstiev Európy.

Jeho charakteristickou črtou bol kultivovaný prejav, v ktorom dokázal spájať emocionálne s racionálnym, odborné s hovorovým, subjektívne s objektívnym, kritické s pochvalným a slovo s pauzou.

Mal cit pre to, v akom momente použiť doplňujúce informácie a zaujímavosti bez toho, aby to bolo na úkor pozornosti k aktuálnemu dianiu na ihrisku. Jeho mottom bolo: Hovor málo – povedz veľa.

Komentoval triumf Československa na ME 1976

V roku 1962 sa stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii Bratislava. V priebehu ďalších tridsiatich rokov komentoval stovky športových prenosov.

Okrem krasokorčuľovania najmä futbal, pričom bol pri najväčších úspechoch našich: striebre na Majstrovstvách sveta 1962 v Čile, triumfe Slovana Bratislava v Pohári víťazov pohárov z roku 1969. Komentoval aj nezabudnuteľnú jedenástku Antonína Panenku v roku 1976, po ktorej sa Československo stalo majstrom Európy vo futbale.

Počas kariéry komentoval prenosy zo siedmich majstrovstiev sveta a ôsmich majstrovstiev Európy vo futbale a množstvo medzištátnych, európskych, klubových a domácich ligových zápasov vo futbale.

Nerozlučná dvojička s Vítom Holubcom

V tom čase športové prenosy Československej televízie väčšinou komentovala dvojica komentátorov, Čech a Slovák. Karol Polák vytvoril nerozlučnú futbalovú “dvojičku” s českým kolegom Vítom Holubcom.

Spolu napísali aj knihu Priviazaní k mikrofónu (1972). Krasokorčuľovanie často komentoval s Karlom Mikyskom z pražskej televízie.

V 60. rokoch minulého storočia pravidelne komentoval aj hokej a absolvoval niekoľko majstrovstiev sveta. Azda najpamätnejší zápas odkomentoval na ZOH 1968 v Grenobli, kde československí hokejisti po prvý raz v histórii olympijských turnajov zvíťazili nad Sovietskym zväzom.

Absolvoval dvanásť olympijských hier – šesť letných a šesť zimných – z ktorých sprostredkúval mnohé medailové úspechy československých športovcov. Z STV odišiel v roku 1991.

Jeho prínos do športovej žurnalistiky sme zmapovali aj v dokumentárnom cykle Radosť zo života, ktorý si môžete pozrieť v našom archíve.

Karol Polák bol držiteľom prestížneho televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972), ktoré sa udeľovalo osobnostiam vtedajšej Československej televízie, ceny Československej televízie (1981) i ceny Slovenského olympijského výboru.