HISTÓRIA

Vhodný pre rozhlas

Neskôr spolupracoval s mládežníckou redakciou a ľudia z nej konštatovali, že hlasovo i všeobecne vyhovuje rozhlasovým potrebám. V júni 1951 zmaturoval a o tri dni nastúpil na uvoľnené miesto športového reportéra v Československom rozhlase Bratislava.

Prvé reportáže, ktoré Rudolf Gallo uviedol do života, boli z futbalového zápasu Slovan Bratislava – Slavia Praha a poslucháčom priblížil aj rýchlostné motocyklové preteky Slovanský okruh. Už v októbri 1951 narukoval a pracoval ako dopisovateľ Obrany lidu a divízneho časopisu Stráž vlasti. Počas Dňa armády 1952 sa po prvý raz stretol s nezabudnuteľným Josefom Lauferom.

Spolu vysielali zo zápasu ATK Praha – Honvéd Budapešť. V rovnakom období spolupracoval s Vítom Holubcom, Josefom Valchářom a ďalšími poprednými českými reportérmi. Keď sa vrátil do redakcie v Bratislave boli v nej už Oskár Mana, Milan Janega a Jozef Režucha. A čoskoro absolvoval aj prvú zahraničnú cestu na futbalový duel Taliansko – Československo v Janove.

Pracovitosť a detaily

Prístup k reportáži vypestoval v Rudolfovi Gallovi jeden z jej zakladateľov na Slovensku – Štefan Mašlonka.

Na obdobie spomínal takto: „Nabádal ma k perfektnej znalosti problematiky. Hovoril, že reportér musí byť pripravený tak, ako hráč po fyzickej i psychickej stránke.“

„Neraz mi pomohol aj podkladovými materiálmi, predovšetkým o kanadských hokejových profesionáloch či anglických futbalových mužstvách. Spôsob, ktorému som sa v mladosti naučil ma sprevádzal až do odchodu do dôchodku.“

Rudolf Gallo sa dostal na vrchol svojou pracovitosťou. Pred zápasom si zopakoval mená hráčov, mal pripravené rôzne charakteristiky hry, históriu i súčasnosť klubov. Vynikal aj jazykom. Tvrdil, že je to potrebnejšie najmä v období, keď sa hra zrýchlila a zdynamizovala

V roku 1969 sa rozhodol, že to skúsi aj v televízii. Hoci sa nestratil, viacerým sa zdalo, že to nebol ten živý, výborný reportér ako v rozhlase. So šarmom sebe vlastným však pôsobil na ďalších vrcholových podujatiach (spolu vyše 20 hokejových svetových šampionátov).

Rudolf Gallo na MS v hokeji 1963 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Radšej hokej ako futbal

Nakoniec sa rozhodol pre návrat do rozhlasu. V ňom si ešte užil interesantné podujatia a prijímal ocenenia svojho celoživotného diela. V roku 2010 dostal od Slovenského olympijského výboru Cenu Miroslava Procházku za propagáciu športu a olympizmu.

Rudolf Gallo bol na OH v Melbourne 1956, po nich spolu s Imrichom Hornáčkom napísali knihu Nesmrteľný plameň. Zo ZOH vysielal päťkrát – Squaw Valley, Innsbruck, Lake Placid, Sarajevo a Calgary. Vždy mal radšej hokej ako futbal. Zaujímavý je aj jeho odkaz nasledujúcim generáciám:

„Hokejové reportovanie má v sebe adrenalín, niet času hľadať meno hráča, alebo si obzrieť číslo na drese. Na rýchlu identifikáciu si reportéri, aj tí dnešní, ukladajú do pamäti typické pohyby, prácu s hokejkou, vedenie puku a ďalšie detaily. Chodieval som aj na tréningy mužstiev, aby som si to vštepil do mysle.“

„Samozrejmé bolo využívanie vlastných archívov aj spestrovanie reportáží zaujímavosťami. Internet a počítače sú veľkou pomôckou, ale nevyhnutná a dôkladná príprava je nutná aj dnes. Tú si mládenci musia odkrútiť aj teraz. Pravda, ak to chcú robiť dobre.“

Amancio, ako ho volali priatelia a ako on oslovoval všetkých, prežil búrlivý, ale zároveň zaujímavý život.