VRABEC, Jozef
riaditeľ, rozlasový a televízny technik
Dátum narodenia: 2. marca 1909 v Hornej Lehote
Dátum úmrtia: 1. februára 1987 v Bratislave
Životopis
Vyštudoval na Vyššej priemyselnej škole v Košiciach, stal sa príslušníkom prvej generácie rozhlasových a televíznych technikov.
Ako účastník SNP sa podieľal na prípravách odbojového vysielania, v roku 1944 viedol technickú prevádzku Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici.
V povojnovom období získal riadiace skúsenosti vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa Československého rozhlasu v Prahe, stal sa jedným zo zakladateľov Československej televízie Praha.
Riaditeľom 11 rokov
Do funkcie ústredného riaditeľa ČST Bratislava ho uviedli 1. novembra 1959 a pôsobil v nej 11 rokov, až do 1. januára 1970. Toto obdobie znamenalo búrlivý rozmach televízneho vysielania s inštitucionálnym vybudovaním organizačných útvarov a regionálnych štúdií.
V roku 1962 vzniklo Televízne štúdio ČST Košice a v roku 1966 aj Televízne štúdio ČST Banská Bystrica. Nenápadný zvukový technik z banskobystrického rozhlasu prispel osobne svojou energiou, postojmi a cieľavedomosťou k rozvoju ČST na Slovensku.
Bol vizionárom, čo sa prejavilo na koncepčnom projektovaní, investičnej aj technickej príprave i v začiatku výstavby nového Televízneho centra v Mlynskej doline. Bytostne si to vyžiadali roztrúsené prevádzky a pracoviská televízie v budovách na Zochovej ulici, Tatra banky na Nám. SNP, v Tržnici, v Synagóge, v Lodenici a pod.
Rozvíjala sa pôvodná dramatická tvorba, spolu s ňou i ďalšie špecializované televízne profesie: réžia, scénografia, scenáristika, herectvo. V začiatkoch vysielania ČST boli na Slovensku tri producentské útvary: politicko-spravodajský program, umelecký program a program pre deti a mládež.
Prvý z nich sa v roku 1963 rozčlenil na dve samostatné hlavné redakcie – HR spravodajstva a HR propagandy. V roku 1967 vzniká samostatná HR telovýchovy a brannosti a HR politického spravodajstva a publicistiky v Bratislave.
V roku 1968 umožnil vyvážať necenzúrované aktuality
Televízne spravodajstvo bolo priam profilujúcim prvkom televízneho programu. Od polovice 60. rokov nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie, ktoré umožnilo nakrúcať adaptácie diel západných autorov.
Jozef Vrabec sa stal obľúbenou autoritou i oporou pre svojich zamestnancov, zvlášť v období vyvrcholenia Pražskej jari v roku 1968 a v zložitom období okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Televízia dokázala, napriek zákazu, vysielať necenzúrované aktuality z domáceho diania i vyvážať exponované filmové materiály televíznych spravodajských kameramanov do susedného Rakúska, odkiaľ sa o dianí v ČSSR dozvedal celý svet.