Po stopách pamäti

Pavol Smolík: Chlapec v poslednom vagóne socializmu/ V tohtoročnej sérii svedectiev z čias socialistickej totality sme si zaumienili venovať sa ľuďom, ktorí sa osobitným spôsobom zaslúžili o obnovenie a rozvoj skutočnej spoločenskej kultúry – či už ako umelci, alebo ako osobnosti tvoriace jadrá disidentských aktivít. V tejto časti si však zvolíme trochu iný model. Obraciame sa k osobnej výpovedi človeka, ktorý ako dieťa prežil posledné roky totality – teda „viezol sa v poslednom vagóne socializmu“. Pán Michal Hvorecký mal v čase Nežnej revolúcie iba trinásť rokov. A tak nám vo svojom svedectve nebude rozprávať o svojich aktivitách či tvorbe, ale o pohľade teenagera na vtedajší život a postupne sa s ním prenesieme k úvahám o našej súčasnej spoločnosti. Výpoveď vznikla pred desiatimi rokmi, a tak nám umožní pocítiť rozdiely v spoločenskej klíme posledného desaťročia.