Ars musica

19. storočie v európskej hudbe môžeme smelo nazvať obdobím nadvlády klavíra. Ak sláčikové nástroje dominovali od prvých prejavov inštrumentálnej hudby v 16. storočí až do nástupu kladivkového klavíra koncom 18. storočia, klavír úplne ovládol meštiacke salóny, novodobé ohniská muzicírovania, a stal sa aj platformou pre virtuózne kúsky výnimočných hudobníkov, tešiacich sa obdivu širokého publika. Klavír sa stal protagonistom koncertantných diel, v ktorých pôsobil ako partner v dialógu s orchestrom. Jeho výrazové možnosti utiahli plochu rozsiahlej sólovej sonáty, prinášajúcej celú škálu nálad a dramatických zvratov. Klavír však rovnako poslúžil ako médium mnohých kratších, až miniatúrnych foriem, ktoré sa v priebehu 19. storočia objavili ako reakcia na Beethovenovo monumentálne klavírne dielo. Bagatela, impromptu, ekloga, nokturno, humoreska, lístok do pamätníka – to sú formy, ktoré charakterizujú 19. storočie rovnako ako veľké inštrumentálne koncerty, symfonické básne a operné gesamtkunstwerky. V dnešnej Ars musike si priblížime umenie miniatúry v dielach Ludwiga van Beethovena, Václava Jana Tomáška, Jana Václava Voříška, Roberta Schumanna, Johna Fielda, Franza Schuberta, Antonína Dvořáka, Franza Liszta a Bélu Bartóka. Reláciu pripravil a sprevádza ňou Peter Zagar