Rozhlasové hry - Archív extra

Zuza Ferenczová situovala svoju pôvodnú rozhlasovú hru k 30. výročiu Nežnej revolúcie do nečakaného prostredia súkromného domova pre seniorov. Cez postavy seniorov, ich drobné príbehy a špecifické vnímanie okolitého sveta sa zamýšľa nad témou slobody, vnútornej aj vonkajšej, ale aj nad tým, akým spôsobom zásadné dejinné udalosti, v tomto prípade „opätovné nadobudnutie slobody“ formujú a ovplyvňujú ľudské životy. Na sklonku svojho života, vo chvíľach, kedy by sa možno očakávalo dôstojné bilancovanie prežitého, postavy sa ocitajú v sterilnom a bezútešnom poslednom odložisku „ nemohúcich a nepotrebných“, sú doslova zamknutí v zariadení, z ktorého nie je cesta von. Nadýchať sa čerstvého vzduchu môžu ísť len do záhrady, ktorá je však obohnaná plotom. Na svojej „poslednej štácii“ sa teda symbolicky vracajú do vonkajšej neslobody, v ktorej prežili väčšinu svojho života. Ich monotónny a ubíjajúci život sa točí okolo obľúbených seriálov, salámových chlebíkov a zdravotných indispozícií a udalosti vonkajšieho sveta sem akoby vôbec nedoliehali. Blížiace sa oslavy 30.výročia revolúcie sú pre obyvateľov domova približne rovnako bezvýznamné ako Medzinárodný deň behu – radi oslávia hoci aj ten, hlavne, aby k tomu boli syrové pagáčiky. Hlavná postava, Bohuš, blúdi po chodbách zariadenia a hľadá cestu von, balansujúc pritom na pomedzí reality a svojho vnútorného sveta. V spomienkach sa vracia k intenzívnym pocitom eufórie a nádeje, ktorú pociťoval pred tridsiatimi rokmi na námestí. Zároveň v náznakoch zisťujeme, že sa táto nádej rozdrobila v dezilúzii z udalostí nasledujúcich rokov, v poznaní, že spoločnosť nie je také jednoduché pretvoriť, nestačí na to jeden čarovný okamih na revolučnom námestí. Aj uprostred všetkej beznádeje uviaznutia v klaustrofobickom svete, ktorý slúži len na napĺňanie základných telesných potrieb, nemožnosti zmeniť svoje okolie k lepšiemu, neschopnosti vykročiť za hranicu vlastných stereotypov, existuje svetielko nádeje. Možno je to nepatrný okamih priblíženia sa tomu druhému, obyčajný pocit ľudskosti a spolupatričnosti. Účinkujú: František Kovár, Zuzana Krónerová, Emília Vášaryová, Lucia Vráblicová, Richard Stanke, Michaela Piesyk, Eva Matejková, Ida Rapaičová a Dušan Kaprálik. Dramaturgia: Michaela Materáková, Zvuk: Ľubica Olšovská