Rozhlasové hry - Archív extra

Rozhlasové spracovanie románu Daniela Defoe (1722) autorky Martiny Vannayej. Začiatkom dvadsiatych rokov 18. storočia vypukla morová epidémia v Marseille a Európou sa šíril strach z ďalšej vlny epidémie. Anglický obchodník, novinár, spisovateľ a špión Daniel Defoe, autor známeho románu Robinson Crusoe, vydáva v roku 1722 knihu Denník morového roku. Zachytáva v nej obdobie Veľkého moru v Londýne z rokov 1665-6, ktorý zabil viac ako stotisíc ľudí (takmer štvrtinu populácie). Autorstvo fiktívnej románovej kroniky pripísal Defoe svojmu strýkovi Henrymu Foovi – vydáva ju teda za skutočný príbeh, napísaný priamym svedkom morovej epidémie. Hoci sa existencia denníka nedá dokázať (Defoe pripisoval aj iné svoje diela ako Robinson Crusoe či Molly Flandersová rôznym fiktívnym autorom), je isté, že román či fiktívny denník, je napísaný na základe poctivého štúdia množstva dobových materiálov a s hlbokým vhľadom do mnohých oblastí vtedajšieho života. Strach, obavy, chaos, konspiračné teórie, každodenné nešťastie, ale tiež hrdinstvo obyčajných ľudí. Defoe popisuje každodenný život rovnako presvedčivo ako analyzuje ekonomickú stránku nákazy, fungovanie mestskej správy a ďalších verejných inštitúcií, popisuje lekárske praktiky a hygienické opatrenia, ktoré zabraňovali šíreniu nákazy. Inšpiratívne sú aj jeho úvahy o viere v čase epidémie a vnútorný dialóg hlavného hrdinu s Bohom. Dielo, ktoré vyšlo v slovenskom preklade Rudolfa Koštiala v roku 1970, sa vo svetle udalostí poslednej veľkej pandémie javí ako nesmierne aktuálne. Preklad: Rudolf Koštial Produkcia: Petra Takáčová Hudba: Marek Kundlák Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Majster zvuku: Peter Pištek Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata Účinkujú: Jakub Rybárik, Přemysl Boublík, Peter Sklár, Ladislav Konrád, Ľubica Očková-Konrádová, Tomáš Horváth, Miroslav Trnavský, Ivo Gogál, Ján Mistrík, Jozef Benedik, Dušan Vaňo, Jozef Domonkoš, Martin Vittek, Andrea Kvašňovská a Laco Kerata.