Rozhlasové hry - Archív extra

Môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník alebo metatextuálny pseudoautorský introspektívu subjektívne reflektujúci experiment v cykle Naša zabudnutá klasika. S použitím textov Gustáva Kordoša, Ľubomíra Gašpara Zaoseka, Ela M. Šándora, Rehora Urama Podtatranského a ľudových piesní a porekadiel spísal Mário Drgoňa.

Slovo autora a režiséra k textu (v toku času jemne revidované dramaturgom):

Cieľom tohto (nielen) zvukového experimentu bolo pátrať po podobnostiach i odlišnostiach medzi synmi a otcami, tak individuálnymi a konkrétnymi, ako aj všeobecnejšími, vyššími, indivíduum presahujúcimi. Dosiahnuť sme sa to pokúsili prostredníctvom mnohovrstevnatej a viacvýznamovej interpretácie fragmentov z textov vyššie menovaných autorov, ktoré sme následne tematicky dekomponovali či rekonštruovali subjektivizáciou jednotlivca – teda odpoveďami hercov na režisérove otázky. Odpovede nemuseli byť ani za mak pravdivé, mali len vyznievať prirodzene. Mnohé z nich však napokon zjavne pravdivé boli. Podľa povahy odpovedí tak ide čiastočne o dokument alebo „mokument“ (pozn.: anglicky „mockumentary“ – fiktívny dokument, ktorý zobrazuje vymyslené udalosti a prezentuje ich ako skutočné). Okrem toho však celá rozhlasová hra sleduje pomyselnú linku života, od detstva, až k momentu staroby. Pri konečnom výsledku mnoho záviselo nielen od strihu, hudobnej dramaturgie, ale aj od odpovedí respondentov/účinkujúcicih. V rámci pseudodokumentárneho rázu konceptu vo výsledku napokon znejú aj otázky, či pokyny autora a režiséra. Ten sa vo finálnom koncepte stal jeho nevyhnutnou súčasťou.

Obsadenie: Vladimír Jedľovský, Martin Hronský, Tomáš Vravník a Mário Drgoňa

Réžia – Mário Drgoňa
Dramaturgia – Peter Pavlac
Zvuk – Stanislav Kaclík
Hudobná dramaturgia – Marek Kundlák
produkcia – Petra Kasanová