Josef Sudek patrí k najvýraznejším osobnostiam (nielen) českej fotografie. I keď sám na otázku, či je fotografia umenie, odpovedal: „Nie je. Je to pekné remeslo, ktoré potrebuje určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás." Jeho zachytenie reality okolo nás umením určite je. Či sú to zátišia, chrámové priestory, Praha i jej periféria, krajina, alebo stromy, to všetko na Sudkových fotografiách vďaka jeho citu pre svetlo nadobúda status poézie, sna, metafyzična. Je v nich krása, tajomno, melanchólia, pokoj. Pri príležitosti 125. výročia narodenia Josefa Sudka venovala Mariana Jaremková ďalšiu časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Fenomény práve tomuto výnimočnému umelcovi a jeho intímnemu svetu. Zhovára sa s kurátormi Katarínou Mašterovou z Ústavu dějin umění Akademie věd Českej republiky a Janom Mlčochom z Uměleckoprůmyslového musea v Prahe.