Rudolf Sloboda, ktorého mnohí kritici považujú za najlepšieho slovenského spisovateľa vôbec, začal publikovať v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a všetkom, čo s ňou súvisí – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch –, ale tiež na osamelosti, hľadaní zmyslu života, či viere v Boha.