Jevgenij Iršai. V tvorbe Iršaia výrazne prevládajú diela pre sólový hlas s rôznym sprievodom, zborové skladby, netradičné nástrojové kombinácie a malé hudobno-dramatické formy. Experimentuje s tradičným zvukom, tempom, rytmom, harmóniou i melodikou, ktorú v odôvodnených prípadoch obohacuje o prvky pravoslávnej liturgickej hudby. Roku 1990 bol S. Vasenkom označený za príslušníka ruského „neskorého postkonzervativizmu“, avšak Iršai je skôr typom skladateľa, ktorý citlivo vyberá z európskej i ruskej hudobnej tradície a pretvára hudobný materiál originálnym spôsobom. Jeho skladby pôsobia silou hudobného výrazu. Má vynikajúci cit pre stvárnenie básnického slova v programových dielach. V takýchto skladbách neváha uprednostniť slovo v službe psychologickej minidrámy. Vie tvorivo spracovať štýlové koláže a preklenúť rozpor i napätie medzi citátom a jeho autorským variantom. Doménou jeho tvorby sú komorné a zborové diela. Sprievodným znakom Iršaiových programových, ale aj ostatných diel je hľadanie pozitívnych hodnôt a rôznych deštrukcií, ktoré obklopujú človeka na konci storočia Program koncertu: Kyrie eleison pre soprán, klarinet, 2 tympany, gran cassa, klavír, husle a violončelo; Sacapuntas (Okteto pre dve flauty,dva hoboje,dva klarinety,fagot a lesný roh); Uangemizi/Zmiznutie - Koncert pre husle, violončelo a orchester; Maariv pre violončelo, sláčikový orchester a harfu; Celli torenti - pre štyri violončelá. Pripravil redaktor Peter Dan Ferenčík