Manželia Elena a Martin si obe deti plánovali. Starší Slavko (8 r.) sa narodil po dvoch rokoch od uzavretia manželstva a o tri roky neskôr prišiel na svet mladší Branko (5 r.). Krátko po narodení podrobili Branka lekári vyšetreniam, ktoré potvrdili, že bude nevidiaci. Má tzv. syndróm Norri, v dôsledku ktorého sa mu odlupovala sietnica, takže nebolo možné zachovať už ani operáciou zvyšky zraku oboch očí. Dnes päťročný Branko je úplne nevidiaci, jeho oči nereagujú ani na svetlo. Napriek tomu sa už pohybuje a chodí v známom prostredí aj sám. Každé nevidiace dieťa sa vyvíja osobitne, inak, než vidiace deti a zvyčajne sa u nevidiacich mimoriadne aktivuje vývoj iných zmyslov – hmatu, sluchu, čuchu. Podobne je to aj u Branka. Má vynikajúcu sluchovú aj pohybovú pamäť, je mimoriadne hudobne nadaný. Už od dvoch rokov mu rodičia púšťali hudbu a rozprávky, a tak hrá na klávesových nástrojoch i slovne reprodukuje všetko, čo počuje. Hudbu vníma ako svoju najobľúbenejšiu hru – hračku, od ktorej ho je ťažké odtrhnúť. Branko navštevuje na pol dňa súkromnú materskú škôlku, v ktorej sa ho snažia integrovať medzi zdravé deti, čo mu vo vývoji veľmi prospieva. Rodičia sa s jeho postihom zmierovali ťažko, mama Elena ho pomocou viery prijala ako Boží dar. Hovorí, že je dnes šťastná – lebo má dve vydarené, výnimočné deti – každé svojím spôsobom.