Okresy Žarnovica a Medzilaborce sú jediné dva slovenské okresy, ktoré zatiaľ nemajú pozitívneho pacienta na ochorenie Covid-19. Zdá sa, že mesto Žarnovica si toho odtrpela dosť v roku 1958, keď sa stala ohniskom nákazy týfusom. Choroba sa k nám dostala z bývalého Sovietskeho zväzu. Jej roznášačkou bola žena, ktorá pricestovala na návštevu.
Historika sme sa v Televíznej Regine opýtali, ako vyzeral boj s chorobami v minulosti. „Je prirodzené, že všetko zlé, čo sa nám deje v prítomnosti, prežívame mimoriadne intenzívne, no v minulosti zažívali ľudia oveľa väčšie a ničivejšie pandémie. Tiež udreli celosvetovo," povedal v rozhovore Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.
Za „matku" pandémii sa považuje španielska chrípka, ktorá „kosila" ľudí približne pred sto rokmi. „Choroby, epidémie a pandémie sú však staré ako ľudstvo samé," podotkol Pecník. Ešte pred španielskou chrípkou bol rozšírený mor alebo cholera. Španielska chrípka bola však mimoriadne krutá. Vyžiadala si do sto miliónov obetí.
Aj v minulosti sa choroby šírili tak, že sa ľudia stretávali a prichádzali do kontaktu nielen s blízkymi, ale aj priateľmi. Dobrým príkladom sú vojaci, ktorí sa po vojne vracali domov. Fyzický, ale aj sociálny kontakt zohral v šírení „pliagy" obrovskú úlohu.
Historik doniesol do štúdia relácie ukázať kópiu dokumentu z roku 1945. Sú na ňom spísané opatrenia, ktoré boli v tom čase nevyhnutné v boji proti brušnému a škvrnitému týfusu. Držte sa čisto, umývajte sa často, znie jedno z nariadení. Prezliekajte bielizeň každý druhý, tretí deň a ďalšie.
