Jozef Jankovič (* 8. november 1937, Bratislava), bol slovenský sochár, pedagóg a organizátor aktivít alternatívnej umeleckej scény v období socializmu, maliar a grafik. Študoval v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení (1956 - 1962), v ateliéri zakladateľa moderného slovenského sochárstva - profesora Jozefa Kostku. Je autorom mnohých najmä monumentálnych figurálnych reliéfov a plastík vo verejnom priestore. Patrí k predstaviteľom informelu, novej figurácie, a pop artu, niektorými teoretikmi je radený aj k postmoderným autorom. Jankovičov pamätník Obete varujú, ktorý vytvoril pre Banskú Bystricu, mal pohnutý osud. Počas normalizácie bol presunutý do obce Kalište, až v roku 2004 bol po mnohých ideologických, finančných a mocenských problémoch znova nainštalovaný na svojom pôvodnom mieste. Pamätník sa stal symbolom vyrovnávania sa slovenskej spoločnosti so svojou vlastnou minulosťou. V roku 1968 vyhral Jankovič významnú medzinárodnú prehliadku súčasného umenia Danuvius - Grand prix Danuvius v Bratislave. V roku 1983 mu bola vo Viedni udelená Herderova cena. V čase keď nemohol realizovať monumentálne skulptúry sa venoval šperku a grafickým cyklom. Jozef Jankovič patrí k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku. Ako jediný slovenský sochár je zastúpený v zbierke súčasného umenia E.P.A.D. pod holým nebom, v supermodernej štvrti La Defénse v Paríži. Socha V šľapajach otcov, ktorá je tu umiestnená kriticky sumarizuje slovenskú "hádavú" povahu.