Daniel Fischer (1950) v rokoch 1968-1974 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Matejku. V roku 1992 bol vymenovaný za profesora pre odbor maľba. V kontexte domáceho výtvarného umenia zaujíma zvláštnu pozíciu, už od konca 70.-tych rokov sa svojím záujmom o skúmanie podstaty obrazu a odkrývanie procesu jeho vzniku situoval do blízkosti európskej analytickej maľby, paralelne experimentoval na poli nových médií, predovšetkým počítačovej grafiky. Po roku 1989 sa zúčastnil viacerých významných medzinárodných výstav, ktoré mapovali situáciu v strednej a východnej Európe. Jednou z dominantných stránok tvorby Daniela Fischera je práca s vizuálnymi a významovými rébusmi zakódovanými v jeho obrazoch. Žiaden cieľ, ktorý by bol v oblasti umenia neobvyklý. Autor to formálne dosahuje zobrazeniami oscilujúcimi medzi realitou a ilúziou, konkrétnym a abstraktným, prírodným a umelým, analógovým a digitálnym, poriadkom a chaosom. V prírode hľadá situácie, svetlo a okamihy, v ktorých sa dá zachytiť spojenie človeka s tým, čo je nad nami.