Prelomové dielo slovenskej kinematografie, ktoré naznačilo nový smere jej vývoja a právom je považované za prvé dielo československej novej vlny. Prináša nielen nový spôsob rozprávania s dôrazom na obraz a civilnú mestskú poetiku, ale aj nový, originálne poňatý pohľad na skutočnosť a ľudské pocity. Ich nositeľmi sú v tomto prípade dvaja mladí ľudia - citlivý Fajolo, fotograf a zberateľ snímok ľudských rúk, a jeho kamarátka Bela, ktorá žije so svojou slepou matkou. Film Slnko v sieti nakrútili režisér Štefan Uher a kameraman Stanislav Szomolányi podľa scenára Alfonza Bednára. Na jeho význam pre slovenskú kinematografiu poukazuje i skutočnosť, že národné filmové ceny, ktoré udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia, nesú rovnaké meno.