Po vianočných sviatkoch, ktoré sú pripomienkou príchodu Dieťaťa a kedy sme prežívali a uvedomovali si hodnoty akými sú rodina, dar nového života, či jedinečnosť tepla vzájomnej blízkosti, prichádza na to, aby sme precítili a hlboko si osvojili dôsledky toho, čo sa to vlastne udialo. Že v tomto historickom fakte naozaj Boh reálne vystúpil zo svojho nepreniknuteľného Tajomstva. Táto udalosť ďaleko presiahla priestor i náš čas. V tom chlapčekovi - Ješuá, ktorý dorástol v muža „tesára z Nazaretu“, Ján Krstiteľ rozpoznáva očakávaného Pánovho Služobníka alebo ako zvolá on Baránka Božieho, ktorý prichádza sňať hriechy sveta. Aj on, jeho ohlasovateľ a predchodca si musí poopraviť predstavy o Mesiášovi, ktoré boli poplatné zmýšľaniu jeho čias. Boh záchranca sleduje iný program. A to je kľúčová otázka aj pre nás, pre deti súčasnej kultúry. Treba za odraziť od vianočnej idylky, ktorá je síce krásna a asi aj pre všetkých ľudí prijateľná. Ale tu sa začína diať niečo, čo znamená nepredstaviteľne viac. Tajomné Božie Slovo- Múdrosť prichádza preto, aby nám ľuďom otvorilo oči pre Božiu slávu, t.j. pre jeho lásku, dobrotu. Prichádza, aby odhalil a pomenoval hriech – najväčšie nešťastie ľudskej bytosti. Viac, sňal z neho toto inak neriešiteľné nešťastie a ukázal mu, nám, mne, tebe, akú máme hodnotu v Božích očiach, v jeho experimente lásky. Ukáže to tak, že s nami vydrží až do konca.. Za cenu vlastného sebazničenia, tej šialenej vernosti, ako obeť neporozumenia, lží, závisti, zloby a pomsty. Takto odmeria veľkosť tejto Božej lásky. Robí to preto, aby nás strhol k odpovedi . Oni nevedia, čo robia... odpusť im. Takto si nás zastane ešte vo chvíli najťažšej. O tomto čine nemožno mlčať. A to je poslanie tých, ktorým sa dostalo tohto vzácneho poznania . Ak Boh s nami, kto proti nám ? Kto nás odlúči od lásky Kristovej ? - volá osvietený Pavol. Stretol som sa s názorom, že kresťanské misie boli a sú na škodu pôvodného bohatstva kultúr ľudstva. Veď všetci hľadajú pravdu a všeľudské hodnoty. Odmieta sa jedinečnosť evanjeliového posolstva. Tento postoj sa prezentuje so stále väčším dôrazom - veľké nepochopenie toho, čo kresťanstvo skutočne opatruje a chráni. Tým novým a neslýchaným je to, že môžeme mať spoločenstvo s Bohom. Na otázku Pane, kde bývaš ?, by nám mohol odpovedať : V tebe, áno, - u teba ! Boh sa nám dal poznať v svojej úžasnej láske a ústretovosti. Stálo ho to ukrutnú daň bolesti duševnej i telesnej. Ak sa dnes mobilizuje toľko odporu a útočí sa na túto jedinečnosť Kristovej radostnej zvesti –nakoniec nič nového. Už apoštol Ján napísal, že povstalo množstvo Antikristov, ktorí, síce vyšli spomedzi nás , ale neboli z nás. Myslím, že táto reč je veľmi jasná . Nám o to viac zostáva povinnosť budovať civilizáciu lásky. Žiť tak ako žil On. Urobiť hmatateľným život, ktorý je nesený Božou mocou a jeho milosrdenstvom. Budúcnosť dáva tušiť, že to nebude ľahké. To však nič nemení na jeho kráse ani bohatstve.