Evanjelista Matúš v kapitolách 5-7 ponúka fascinujúcu Ježišovu Reč na vrchu, z ktorej v dnešnú nedeľu zaznel v našich kostoloch záver. Reč na vrchu je návodom pre šťastný pozemský život kresťana. Ale podľa výroku starovekých rimanov až koniec vyvyšuje dielo, teda finále nášho života a súd nad nami budú rozhodujúce. Podľa dnešného evanjelia však máme súd vo svojich rukách. Naším životom si pripravujeme ortieľ, ktorý Ježiš potvrdí. Ježiš na túto skutočnosť apeluje dvomi metaforami o súde. V prvom obraze sa díva na súd zo svojej pozície. Súd nášho života nezávisí od jeho vopred daného rozhodnutia, ale od našej slobody konať alebo nekonať podľa jeho slova. Pri súde spozná nie toho, kto mu hovorí: “Pane, Pane,” ale toho, kto plní vôľu Otca, ktorý je na nebesiach. Ak zanedbávame konanie Otcovej vôle v láskavej službe bratom v malých každodenných veciach, Pán nás nespozná, hoci by sme robili v jeho mene mimoriadne veci. Dôvera v Pána Ježiša nemôže byť záštitou pre našu ľahostajnosť a neprávosť. Ježiš nám nevyčíta jednoduchý nesúlad medzi hovorením a konaním, ktorým budeme trpieť v našom živote do konca a je príležitosťou k pokore, dôvere a premene. Ježiš nám vyčíta istú sebestačnosť, pri ktorej si stačíme s precíteným Pane, Pane bez toho, žeby bol Pánom nášho života. V druhom obraze o súde sa dívame na súd my sami, ako diváci. My si pripravujeme spásu alebo skazu. Náš život sa podobá stavbe domu, ktorý je miestom vzťahov, súkromia, rodinnosti a lásky. Dom života, ktorý staviame pretrvá alebo padne podľa toho, či konáme podľa Ježišových slov. Kto podľa nich koná, je podobný múdremu mužovi, ktorý stavia na skale, kto ich počúva, ale nekoná podľa nich je ako hlúpy muž, čo stavia dom na piesku, lebo buduje na iných ako Ježišových slovách. Namiesto Boha, sa opiera v živote o malých chvíľkových bôžikov. Obaja stavitelia zakúsia rovnaké protivenstvá ale s odlišným výsledkom: dom jedného vydrží, dom druhého padne. Múdry si tak stavia v čase trvalý príbytok, ktorý odolá každému nešťastiu, hlupák si buduje svoj vlastný pád. Ježiš nás dnes varuje, že ak nestaviame na Bohu, náš život v ťažkostiach zlyhá. Takýto život sa rozláme ako koleso, ktorého špice nie sú spojené so stredom. Stredom života nás kresťanov je Ježiš, Boh s ľudskou tvárou, ktorého slová nechceme iba počúvať, ale s jeho pomocou sa musíme snažiť, aby sa stali telom, čiže skutkami a aby sme boli schopní vyjadriť silu jeho lásky ku každej osobe, ktorú stretneme. V tom totiž spočíva úspešný projekt kresťanského života.