Narodil sa v Zavare. Po maturite začal študovať na Katedre dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Pomerne v mladom vek vstúpil do komunistickej strany. Pôsobil v Historickom ústave SAV .Písal štúdie o robotníckom hnutí na Trnavsku, zaujímal sa o česko-slovenské vzťahy, a o tematiku dovtedy nespracovaného občianskeho odboja počas Slovenského národného povstania . To sa mu napokon stalo aj osudným. Dôsledným štúdiom a overovaním si faktov zisťuje, akým obrovským prínosom boli títo ľudia v boji za demokraciu počas SNP. No vrchnosť uznávala len komunistický odboj v zmysle Husákovho Svedectva o SNP. Dr. Jablonický sa nebál voči tomuto Husákovmu dielu vyjadriť svoj kritický postoj. Situácia v živote Jozefa Jablonického sa skomplikovala po vstupe vojsk Varšanskej zmluvy do Československa v r. 1968. Napriek rôznym nátlakom hrdo obhajoval svoj postoj k tejto problematike, čo malo preňho fatálne následky. Začalo najtrpkejšie obdobie v jeho živote. Mal zakázané publikovať, stratil zamestnanie, neustále mal v pätách ŠTB - s nekonečnými výsluchmi, predvolávaniami a perzekúciami. November 1989 znamenal pre dr. Jablonického obrat v jeho živote. Opäť sa vrátil k svojej profesii: prednáša, píše nové štúdie, vydáva knihy. Dr.Jozef Jablonický úzko spolupracoval pri tvorbe viacerých televíznych dokumentárnych filmov, či už cyklov Historická panoráma, Idea štátnosti, Zrkadlenie v čase. Aktívne vystupoval aj v mnohých publicistických reláciách, venovaných najnovším dejinám Slovenska. Najcennejšie je však to, že sa nebál ani polemiky s tzv. "novými" historikmi, s ktorými sa po novembri 1989 priam "roztrhlo vrece".