Benátky hostili medzinárodné vedecké podujatie, ktoré sa týka aj Slovenska a jeho dejín. Medzinárodná konferencia s názvom „Mlčiaca Cirkev a pápežská diplomacia v období 1945 – 1965“ priblížila osudy katolíkov stredovýchodnej Európy v období po nástupe komunizmu a vtedajšiu diplomatickú aktivitu Vatikánu. Cenou Ústavu pamäti národa "Statočný v našej pamäti a našom srdci - mimoriadne ocenenie" bol ocenený Marián Šťastný, ktorý patril k najlepšm slovenským hokejistom. V Česko-slovenskom drese získal zlatú medailu na Majstrovstvách sveta 1976 a 1977, striebornú v rokoch 1975, 1978, 1979. Reprezentoval aj na zimnej olympiáde 1980 v Lake Placid. Spolu odohral 122 zápasov, v ktorých strelil 54 gólov. Po emigrácii v Kanade odohral v NHL 4 sezóny za Quebec Nordiques, jednu za Toronto Maple Leafs, spolu 354 zápasov, zaznamenal 316 bodov. Po smrti Štefana B. Romana v roku 1988 sa stal druhým predsedom Svetového kongresu Slovákov. Angažoval sa za náboženskú a občiansku slobodu v Československu. Bol autorom myšlienky Sviečkovej manifestácie, ktorá sa stala najväčším protestom proti bývalému komunistickému režimu u nás. Pravoslávna cirkev oslávila sviatok ranno-kresťanského veľkomučeníka svätého Demetera Solúnskeho. Svätú liturgiu slávil metropolita Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska Rastislav, arcibiskup michalovsko-košický Juraj a archijerej Georgij z Poľska v Chráme sv. Rastislava v Bratislave 8. novembra. Svätojakubská cesta v umení a cestovnom ruchu. Pod týmto názvom zorganizovala Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre medzinárodnú konferenciu s cieľom priblížiť dnes opäť ožívajúci fenomén putovania k hrobu apoštola sv. Jakuba do španielskej Kompostely. Súčasťou programu bolo aj požehnanie pútnického bodu Jakubskej cesty pri Svoradovom prameni na nitrianskom Zobore. „Jeho život bol životom človeka plne zakotveného mysľou i srdcom v Bohu, ktorého volanie a hlas mal stále pred sebou. Poznával ho v túžbach a myšlienkach ľudí, ktorým slúžil.“ Citát výstižne charakterizuje profesora Štefana Šmálika, kňaza, historika a väzňa pre Krista, ktorého povesť svätosti ho predurčuje na proces beatifikácie. Jeho osobnosť a dielo priblížili v bratislavskom Dome Quo vadis.